Väčšina depresiu prirovnáva k sivej farbe. Mnoho ľudí trpiacich depresiou tvrdí, že ich život stratil farebnosť, vytratilo sa nadšenie, pôžitok a príjemné pocity. Príčinou môže byť anhedónia – neschopnosť prežívať radosť. Je to jeden z hlavných príznakov depresie.
Často sa objavuje ako prvý príznak na začiatku depresívnej epizódy a môže pretrvávať, aj keď ostatné symptómy depresie zmiznú. Súčasná moderná antidepresívna liečba vie pomôcť už aj pacientom s anhedóniou. Depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená sa môže vážne zhoršovať.
Dlhoročné utrpenie často vedie až k samovražde. Depresia je pritom psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, aj keď sa môže opakovať. Mnoho ľudí sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá včas lekára.
Prichádza bez zjavnej príčiny
Toto ochorenie môže postihnúť každého, v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Podľa ich výsledkov dochádza v mozgu k nerovnováhe dôležitých chemických látok – tzv. neurotransmiterov.
Ide teda o seriózny medicínsky problém. Depresia je časté a závažné ochorenie, ktoré naruší každodenné fungovanie človeka. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka rebríčku najčastejších príčin práceneschopností na svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca.
„Depresia často sprevádza telesné ochorenia, čo komplikuje nielen jej diagnostiku a liečbu, ale zhoršuje aj liečbu a priebeh telesných ochorení. Tie nechránia pred vznikom duševnej poruchy, naopak predstavujú rizikový faktor. Navyše sa často príznaky telesných a psychických ochorení vzájomne prekrývajú,“ hovorí MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.
Zásah do vzťahov
Anhedónia je jedným zo základných príznakov depresie. Ďalším je depresívna (skľúčená) nálada. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Tento symptóm depresie je často podceňovaný a prehliadaný a pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a často sa úplne izoluje. Najmä, ak liečba nepomôže anhedóniu odstrániť a pretrváva aj v čase, keď už by mal byť človek v poriadku.
Ciele liečby
Anhedónia často býva prvým príznakom depresie. Pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientom návrat k bežnému životu. V minulosti sa pozornosť anhedónií venovala len okrajovo, v popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky depresie ako zlá nálada, nesústredenosť, poruchy príjmu potravy a spánku, či samovražedné myšlienky.
Dnes je však anhedónia vnímaná ako závažná súčasť depresie. Z antidepresív má na anhedóniu liečebný vplyv najmä agomelatín, ktorý výrazne účinkuje aj na ostatné depresívne príznaky s minimálnymi nežiaducimi účinkami. Cieľom liečby je nájsť uspokojenie, zlepšiť život chorého človeka, umožnisť mu začať znovu vnímať príjemné pocity a doviesť ho tak k úplnému zotaveniu sa z depresie. Vyliečiť sa z depresie znamená vrátiť sa k svojmu plnému fungovaniu, k životu, ktorý žil pacient pred ochorením.
Chýba podpora a pochopenie
„Citové tajomstvá sú pre Slovákov tabu. Duševné poruchy boli po desaťročia tabuizované. Slováci sa neradi rozprávajú o svojich duševných a citových trápeniach. Skrývajú sa dokonca až tak, že svojho blízkeho nechajú samého trpieť a nevyhľadajú odbornú pomoc. Liga za duševné zdravie sa práve s týmto prístupom snaží bojovať a pomôcť tam, kde sa niečo ešte dá urobiť,“ hovorí Ing. Olga Valentová z Ligy za duševné zdravie.
Vyzýva tiež, aby sme nebolo ľahostajní k ľuďom trpiacim depresiou a ani k sebe. Lekári dnes už dokážu toto ochorenie účinne liečiť. Ľuďom však často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali odbornú pomoc. Často sa v rodine a u najbližších priateľov stretávajú s nepochopením a odmietaním. „Pri depresii sa neočakáva, že si človek sám uvedomí, že je chorý a vyhľadá odbornú pomoc. Pretože ide o chorobu vôle. Príbuzní často bagatelizujú samotné ochorenie. Chýba podpora a pochopenie v rodine, čo môže negatívne ovplyvniť liečbu,“ dodáva L. Vavrušková. Spracovala AHT
