Si tým, čo ješ, je pravidlo, ktoré v súčasnosti platí viac ako kedykoľvek predtým. Srdcovo-cievne ochorenia, medzi ktoré patria aj obávaný infarkt a mozgová mŕtvica, sú najčastejšou príčinou smrti vôbec.
A pritom by sme mohli väčšine srdcovo-cievnych ochorení zabrániť jednoduchými zmenami v životnom štýle. Stačí vniesť do života viac pohybu, zdravšie sa stravovať a prestať fajčiť.
Väčšina infarktov a prípadov mozgovej mŕtvice vzniká v dôsledku životosprávy, a teda im môžeme predchádzať. Zmenou životného štýlu a obmedzením zdravotných rizík, ktoré z neho vyplývajú, by podľa vyjadrení odborníkov bolo možné zabrániť až 80 percentám predčasných úmrtí na kardiovaskulárne choroby.
Každý pohyb sa počíta
Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko a môžeme ich ovplyvniť, patria najmä nedostatok fyzickej aktivity, nezdravá výživa, fajčenie, nadváha alebo obezita, ako aj vysoký krvný tlak a cholesterol. Výskyt rizikových faktorov aj napriek neustálej osvete na celom svete rastie. Stúpa počet ľudí s hypertenziou, cukrovkou a vysokou hladinou cholesterolu. Zmeny životného štýlu sa netreba obávať. Aj malé kroky môžu znamenať veľký posun smerom k dlhšiemu a plnohodnotnejšiemu životu. Na srdce má blahodarný vplyv dostatok fyzickej aktivity. Každý pohyb sa pritom počíta – prechádzka, schody namiesto výťahu, tancovanie, ale aj hra s deťmi či domáce práce alebo práca v záhrade. Dostatok pohybu znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb až o 30 % a riziko cukrovky, ktorá tiež ohrozuje srdce, klesá o 27 %.
Na jedlo vplývajú emócie
Stravovanie ovplyvňuje riziko srdcovo-cievnych problémov viacerými spôsobmi. Zloženie stravy a obsah soli môžu mať na srdce ochranný alebo, naopak, ničivý vplyv a jedlo tiež súvisí s ďalšími rizikovými faktormi – nadváhou, vysokým krvným tlakom, hladinou cholesterolu a cukru. Podľa WHO spôsobuje nedostatočný príjem ovocia a zeleniny až 1,7 milióna úmrtí ročne. Nadváha, obezita a celkovo nezdravá výživa majú svoje korene aj v psychike. Mánii spojenej s jedlom sa hovorí fagománia.
PhDr. Pavla Nôtová, PhD., hovorí, že jedlo stratilo svoju pôvodnú biologickú funkciu, ktorou bola redukcia hladu. „Keď dojča začne sať mlieko od mamy, uspokojí tak svoju potrebu hladu a prestane plakať. Neskôr, keď plače, a nemusí to byť len kvôli hladu, mama mu ponúkne prsník, neskôr mlieko a jedlo. V neskoršom veku deti dostávajú za odmenu niečo, čo súvisí s jedlom (čokoláda, cukrík…).
Dokonca aj rozprávky deťom ukazujú, že keď niekto robí niečo nesprávne, sú sankcionované cez potraviny. Zostanú len o vode a chlebe. Aj vďaka takýmto vzorcom správania jedlo preberá na seba úlohu útechy, uspokojenia a odopretie jedla je trestom. Vytvára sa tak začarovaný kruh, v ktorom si ľudia v stresovej či úzkostnej situácii kompenzujú negatívne emócie jedlom,“ konštatuje P. Nôtová.
V súčasnosti sa pri manažmente obezity postupuje cez zmenu myslenia a stravovania a cieľom je modifikácia vedomostí, názorov a presvedčení. „Existuje množstvo techník, pričom jednou z nich je psychologická intervencia ako preventívne opatrenie pri duševných poruchách, aby ľudia následkom negatívnych emócií nepriberali,“ dodáva P. Nôtová.
Prečo sa ľuďom nedarí prestať fajčiť?
Významným rizikovým faktorom, ktorý má človek vo vlastných rukách, je fajčenie. Podľa štatistík WHO je tento zlozvyk najviac rozšírený v Európe, kde fajčí asi 31 % obyvateľov. Tabakový dym si ročne vyžiada až 6 miliónov životov. Keď človek prestane fajčiť, už po roku klesá riziko infarktu a iných chorôb z nedokrvenia srdcového svalu na polovicu a časom sa vráti na úroveň ako u nefajčiarov.
Odhaduje sa, že fajčenie skracuje život až o 8 rokov. Prečo sa ľuďom nedarí prestať fajčiť? „Fajčenie evokuje sací efekt. Je asociované s takými predstavami, ako sú oheň, bezpečie, kozub, rodinná pohoda. Cigareta tiež znižuje sociálne zábrany a vytvára sociálne kontakty. Stačí sa pozrieť napríklad pred nefajčiarsku reštauráciu, ako sa tam sústreďujú fajčiari a nadväzujú medzi sebou kontakt. Ďalším faktorom je dym, ktorý stúpa z cigarety. Je to vizuálny a dokonca kreatívny vnem. Fajčenie fajok je spojené dokonca s obradnosťou,“ hovorí P. Nôtová.
Ak sa pozrieme na psychologické hľadisko, fajčenie znižuje napätie. To je aj dôvod, prečo sa u tzv. stresových fajčiarov zvyšuje počas stresu miera vyfajčených cigariet.
Nikotín je anorektikum
Ako súvisí fajčenie s hmotnosťou? „Fajčiari majú približne o 3 – 4 kilogramy menej ako nefajčiari, ale obvod pása majú fajčiari vyšší. Jeden rok abstinencie od fajčenia zvyšuje hmotnosť o 5 kilogramov. To je dôvod, prečo najmä ženy nevedia prestať s týmto zlozvykom. Začnú totiž priberať a nevedia si s tým poradiť. U žien po 50. roku života je nárast hmotnosti ovplyvnený aj hormonálnymi zmenami. Veľmi často sa ženy vracajú k fajčeniu práve preto, lebo nikotín je anorektikum – znižuje chuť do jedla,“ dodáva P. Nôtová.
Zmena životného štýlu musí byť celková
Z výsledkov rôznych štúdií je zrejmý vzťah medzi reakciou na stres a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Pri stresovej reakcii organizmu stúpa krvný tlak a do krvi sa vyplavuje množstvo hormónov, ktoré ovplyvňujú činnosť srdca a ciev. Účinky stresu bývajú tiež často nepriame a podnecujú rozvoj ostatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Niektorí ľudia sa pri zvládaní stresu uchyľujú k rizikovému správaniu – začínajú fajčiť oveľa viac ako obvykle, prejedajú sa alebo konzumujú nezdravé potraviny, pijú alkohol či berú drogy. Stres, fajčenie a obezita pôsobia na zdravie spoločne. Sú medzi nimi spoločné väzby a navzájom sa ovplyvňujú. Zmena životného štýlu pri prevencii a liečbe srdcovo-cievnych ochorení preto musí byť celková.
Andrea Hinková-Tarová
