Leto je rizikovým obdobím pre ľudí, ktorí po alergickej reakcii na bodnutie včelou, osou či iným hmyzom neraz končia na pohotovosti. Odpoveď na otázku: „ako prežiť leto bez strachu?“ je teda pre nich dôležitá.

Bodnutie blanokrídlym hmyzom, s ktorým sa počas života stretne až 95 % populácie, môže u niektorých ľudí vyvolať aj život ohrozujúcu reakciu. Potvrdzujú to najnovšie dáta Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, ktoré hovoria, že za minulý rok bolo na Slovensku 611 zásahov záchrannej zdravotnej služby k prípadom spojených s uštipnutím hmyzom, pričom 269 pacientov bolo prevezených do nemocnice. Odborníci a pacienti preto pri príležitosti Svetového dňa alergií pripomínajú, že vážnym alergickým reakciám tohto typu je možné predísť účinnou liečbou.

Nepodceňujte riziko

Bodnutie hmyzom v letnom období je pomerne častou komplikáciou pobytu v prírode, v záhrade alebo na dovolenke. Zatiaľ čo u väčšiny ľudí sú reakcie na bodnutie včelou, osou a sršňom mierne, u niektorých ľudí môže bodnutie blanokrídlym hmyzom vyvolať vážnu, až život ohrozujúcu anafylaktickú reakciu. „Príznaky anafylaxie majú rôznu podobu. Môžu sa prejavovať opuchom, žihľavkou, sťaženým dýchaním, nevoľnosťou či vracaním. U niektorých ľudí môžu dokonca spôsobiť zástavu srdca a dýchania. Takáto reakcia si vyžaduje nielen urgentnú pomoc, ale aj následnú liečbu, pretože každé ďalšie bodnutie hmyzom predstavuje pre pacienta potenciálne ohrozenie života“ – upozorňuje prof. Miloš Jeseňák, MD., MSc., PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.

Kľúčová je prvá pomoc

„Na tiesňovej linke 155 evidujeme ročne stovky volaní po bodnutí hmyzom, kedy majú pacienti ťažkú alergickú reakciu a potrebujú pomoc záchranárov.“ uviedol MUDr. Július Pavčo, riaditeľ Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. OS ZZS SR eviduje za rok 2022 až 611 zásahov záchrannej zdravotnej služby k prípadom spojených s uštipnutým hmyzom, pričom 269 pacientov bolo po ošetrení záchranármi prevezených do nemocnice. Anafylaktický šok malo podľa OS ZZS SR 34 pacientov. Vážne zdravotné komplikácie spôsobilo najmä bodnutie ôs a včiel, v menšej miere sršňov. Záchranári upozorňujú, že v prípade anafylaktického šoku je kľúčové podanie prvej pomoci ešte pred príchodom záchranárov. Ak prestane pacient dýchať, treba okamžite začať s oživovaním. „Ak nevieme, ako na to, operátor tiesňovej linky 155 nás presne usmerní krok za krokom, ako postupovať do príchodu záchrannej zdravotnej služby,“ uzavrel Pavčo.

Liečba, ktorá môže zbaviť strachu

Strach z ďalšej anafylaktickej reakcie mnohých odrádza od aktivít a pohybu v prírode, nepriaznivo vplýva na psychické zdravie a ovplyvňuje celkovú kvalitu života. No ani pri najopatrnejšom prístupe nie je možné bodnutie hmyzom úplne vylúčiť. Riziko anafylaktickej reakcie pri ďalšom kontakte s hmyzom je však možné znížiť. „Alergénová (venómová) imunoterapia je liečba, ktorá zabezpečí, že po opakovanom bodnutí bude mať pacient oveľa slabšiu alebo žiadnu reakciu. Pacienti s anafylaxiou by preto mali pamätať nielen na včasnú a správnu prvú pomoc pri alergickej reakcii po bodnutí osou alebo včelou, ale aj na vyšetrenie u alergológa, ktorý posúdi vhodnosť indikovania liečby“ – vysvetľuje Prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD. z Oddelenia klinickej imunológie a alergológie OÚSA.

Nádej pre včelárov

Alergénová imunoterapia je nádejou aj pre včelárov. „Včely a príroda sú pre mňa veľmi dôležité. Po prvej alergickej reakcii na bodnutie včelou som si myslel, že včelárstvu sa už nebudem môcť venovať. Dnes som vďaka môjmu lekárovi a účinnej liečbe dôkazom toho, že sa môžem mojej záľube bez strachu venovať aj naďalej“ – hovorí  včelár a zároveň pacient Juraj Sopkuliak.