Knihy nám pomáhajú rásť! Učia nás, predstavujú únik z reality, ukazujú aký by svet mal byť a knižné postavy sa stávajú našimi najlepšími priateľmi. Príbehy ako Harry Potter, Pán prsteňov, Malý princ a mnoho ďalších nás viedli od detstva až po dospelosť. Ukázali nám, ako by malo vyzerať priateľstvo, čo znamená láska, súcit, odvaha a že žiadna situácia nie je vopred prehratá.
O knihách a ich význame v našom živote sme hovorili s klinickou psychologičkou, psychoterapeutkou a certifikovanou duly Mgr. Hanou Celušákovou.
Aký dopad má čítanie kníh v detstve na ďalší vývoj?
Čítanie kníh u detí rozvíja slovnú zásobu, zlepšuje schopnosť čítať s porozumením aj neliterárne – faktografické texty, rozvíja schopnosť formulovať písomne svoje myšlienky, učí kritickému mysleniu, a to všetko pozitívne vplýva na budúce vzdelávanie. Zároveň rozvíja fantáziu a schopnosť mentalizácie – teda pochopenia presvedčení, túžob a emócií iných ľudí. Zvyšuje empatiu k druhým a môže byť zdrojom sociálneho učenia – napr. cez identifikáciu s hrdinom, ktorý je nositeľom morálnych postojov alebo ako príklad vyrovnávania sa s dôležitými míľnikmi dospievania a zvládania záťažových situácií. Rozprávanie príbehov či už ústnym podaním, alebo ako v súčasnosti knižne, je podľa mňa prapodstata vzdelávania.
Je rozdiel v tom, aký žáner čítame alebo môžeme zhrnúť, že čítanie akýchkoľvek kníh má pozitívny dopad na rozvoj slovnej zásoby, fantázie…?
Asi nie je až tak dôležitý žáner, ako kvalita knihy, jej jazyka, komplexnosti postáv. Aj medzi knihami, podľa mňa, existuje niečo, ako „junk food“, teda zúfalo zle spracovaný príbeh, ploché postavy, zlý jazyk, nulová pridaná hodnota z čítania, alebo, čo pokladám za horšie, hlavný hrdina koná podlo a v knihe je jeho správanie vykreslené ako správne. Niektoré knihy sú naopak úžasným myšlienkovým experimentom, čo by bolo keby. Učia históriu a zákonitosti spoločenských udalostí alebo sú trefnou psychologickou štúdiou charakteru. Napríklad Orwell, Škvorecký, Tolkien pomáhajú pochopiť zlo totality a vojny oveľa prirodzenejšie, ako keby ho prednášal učiteľ a nie je podstatné, že sú z rôznych literárnych žánrov. Ako rodič pokladám za dôležité, byť svojim deťom sprievodcom aj vo svete literatúry, poznať, čo čítajú a hovoriť o ich názore na prečítané knihy.
Aký vplyv môže mať takzvaná „knižná mánia“? Čo si myslíte, aký je rozdiel medzi závislosťou pri čítaní kníh u detí a závislosťou pri hrách na smartfónoch?
V prvom okamihu som zaváhala či vlastne existuje závislosť na knihách, ale nie, neexistuje. Čítanie kníh je mentálna práca, ktorá rozvíja, nemá znaky „cravingu“ a neposkytuje skratku k okamžitému uspokojeniu, ako iné závislosti. Nediagnostikujme neexistujúce choroby. Na rozdiel od hrania hier, ktoré už charakter nelátkovej závislosti môžu mať. Takže by som rozhodne limitovala pobyt za obrazovkou, na rozdiel od hlavy zaborenej v knihe. Neverím, že ak deti budú mať prístup ku kvalitným knihám a budeme s nimi o prečítanom hovoriť, môže im to uškodiť.
Aké knihy ste čítali vy? Počas dospievania/v dospelosti?
Moja mama kedysi vravela, že budem čítať aj toaletný papier, keď na ňom budú písmenká:). Takže som čítala a čítam v podstate všetko, čo mi príde pod ruku. Prvá veľká láska bol Verne, neskôr historické romány napr. od Dumasa, Austenovej, Stone, Remarque, neskôr sci-fi a fantasy, ako Herbert, Tolkien, Sapkowski, Rowlingová, ale aj klasika, ako Škvorecký, Kohout, Allende, Vian, Saganová, Bach, Matkin, v poslednom období napr. Lukjanenko, Yalom… na svete je toľko úžasných kníh.
Mala niektorá kniha na vás výrazný vplyv?
V každom životnom období iná. Správna kniha príde, keď ju potrebujete, aby Vás posunula ďalej. Karina Čaklošová, špecialistka marketingových projektov Pantha Rhei
