Každá žena chce byť atraktívna. Pre seba, partnera aj pre okolie. Ale máloktorá si uvedomuje, že charizmu nenadobudne u kaderníčky alebo v obchode s najnovšími módnymi doplnkami. Charizmu „nenastajluje.“

Kde robia ženy najväčšie chyby? Dozviete sa od odborníčky na neverbálnu komunikáciu.

Monika Stehlíková je odborníčka na neverbálnu komunikáciu, autorka značky BodyTalks a metodiky Vedomá reč tela. Pracuje v biznise, kde pomáha ľuďom rozvíjať ich sebauvedomenie, ktoré vedie k prirodzenému sebavedomiu a vzťahom s väčším porozumením. Zvlášť sa venuje úspešným manažérom, aby dokázali dosahovať svoje ciele s väčšou ľahkosťou, bez zbytočného tlaku, učí ich regenerovať a minimalizovať následky stresu v tele. Dlhodobo spolupracuje s viacerými farmaceutickými, IT a obchodnými spoločnosťami.

Monika hovorí: „Myslím si, že najväčšiu chybu robia ženy, ale aj muži v tom, že zmenšujú a ukrývajú svoj potenciál, neuvedomujú si svoju silu a vplyv. V reči tela sa to prejaví hrbením, ale aj tým, že sa scvrkávajú, zmenšujú, používajú menší priestor, neartikulovane gestikulujú. Pre niektorých je dokonca problém udržať očný kontakt. V dynamike pohybov sú pasívni, v ich telách je málo vibrácie.“

Vedomé aj podvedomé pozorovanie
Monika vidí veľa detailov a niekedy si všimne aj to, čo si jej objekt pozorovania  neuvedomuje. Ľudia rovnako a nevedome robia to isté – pozorujú. Je to prirodzená vlastnosť ľudí. Ľudské mozgy sú uspôsobené, tak aby sledovali pohyb, čiže reč tela a jeho kvality a na základe toho čo najefektívnejšie vyhodnotili či sú v ohrození, alebo nie. Limbický systém má túto základnú úlohu, nepýta si dovolenie od šedej kôry mozgovej či to má robiť, alebo nie. Jednoducho to robí, pozoruje a hodnotí.

„Niekedy si všimnem niečo zaujímavé, napríklad nejakú zmenu v posturike, gesto alebo nejakú kvalitu a hneď na to sa snažím zvedomiť si moju neverbálku či som náhodou práve ja vlastným neverbálnym správaním nespôsobila danú zmenu. V komunikácii vnímam vzájomné ovplyvňovanie: ako konkrétna osoba pôsobí na mňa a na druhej strane ako ja na ňu,“ hovorí Monika Stehlíková.

Čo si všíma na ženách?: Outfit a imidž
„Celkový dojem je pre mňa kombinácia oblečenia a postoja tela, lebo práve v ňom sa odráža vzťah ženy k sebe a k svetu.Tiež vnímam náladu, ktorú ľahko odčítam z tváre a očí. Niekedy žena zatne vedľa. Budem úprimná, vidím to často v obliekaní. Verím, že veľa žien stojí pred zrkadlom celé hodiny a napriek tomu to nedopadne dobre. Často vidím ženu, ktorá je oblečená kuca-paca. Vidno, že sa snažila, a vtedy si poviem aj ty chceš byť krásna, určite ťa to stálo veľa námahy, no dnes to nevyšlo. Viem, že je to aj moja téma, tiež ma stojí veľa úsilia hľadať vlastný imidž. Skúšam to a často triafam zle. Veľa nakupujem, a potom rozdávam či vyhadzujem. Trápi ma, že tvorím odpad a často uvažujem o tom, aká  je to fascinujúca téma, ktorá odráža to, kde sa v živote nachádzame. Od vkusu, preferovaných farieb, kombinácii, v ktorých sa strácame, alebo žiarime, od financií a podobne,“ vysvetľuje Monika.

Dynamika tela
Monika si tiež všíma, ako telo vibruje či je živé, alebo naopak, je polomŕtve, mdlé, bez dynamiky. Prirodzene ju priťahujú dynamické a živé telá, odhliadnuc od tempa či rýchlosti pohybov. Dynamika je živosť a prítomnosť. Občas sa stane, že do miestnosti vstúpi žena, ktorá nie je Miss Universe, ale čosi nádherné z nej vyžaruje. Čím to je? Je len sama sebou? Odborníčka tvrdí, že je to krásnym tajomstvom tej ženy. Je si vedomá toho, kým je. Niekedy stačí aj sebavedomie, a práve tým, že po ňom všetky túžime, všimneme si ju. Mohlo by sa zdať, že ženy túžia po lodičkách od Christiana Louboutina či teplom rodinnom krbe, bazéne, alebo niekoľko árovom pozemku.

„Za lodičkami stojí potvrdenie vlastného sebavedomia, že sme krásne, výnimočné, zaujímavé. A to nám prináša pocit sebavedomia. Teplo rodinného krbu zasa napĺňa základnú potrebu niekam patriť a keď máme naplnenú túto potrebu, žiarime, sme prirodzene sebavedomé, pretože sa nám napĺňajú základné potreby. Ak sa k teplu pridá chutná strava, vône, láska, vzájomnosť a dobrý sex, tak budeme prirodzene žiariť a bude sa cítiť naplnené,“ vysvetľuje Monika Stehlíková. Ženám, ktoré používajú telo, ako nástroj dosahovania majetku, ktoré so sebou narábajú ako s vecou, za ktorú si môžu niečo kúpiť, nerozumie. Keď sa na ne snaží naladiť, cíti v sebe prázdno a tupú bolesť.

Ženské dary
V praxi sa jej často stáva, že keď si žena uvedomí svoju silu a vplyv, často sa tohto daru zľakne. Akoby niekde intuitívne tušila, že ak ho príjme, všetko od základu sa zmení. „Je nádherné, ak niekto príjme v živote myšlienku, že nič nie je isté, ani že sa ráno zobudí. Tento postoj mení život od základu. Každý deň, každá hodina, každá minúta môže byť posledná. Ako spieva Peter Nagy: Spievaj tak, ako posledný krát, miluj tak, ako posledný krát. Lenže ľudia takto nežijú. Žijú presný opak, akoby tu boli navždy. Akoby nič nemalo koniec, akoby mali nekonečné zdroje či už prírodné, materiálne, ale aj zdroje lásky, bahnia sa v konfliktoch, akoby mali na to more času, kedy to raz možno napravia. Preto toľkokrát ľudia umierajú nezmierení.“ konštatuje Monika Stehlíková.

Dar intuície
Má ju mnoho žien, ale aj tú treba kultivovať. Byť vnímavá, pozorná, verná svojmu vnútru a byť nadovšetko úprimná a pravdivá. Potrebuje ísť za ňou, aby zistila a naučila sa rozpoznávať, kedy ide o klam a kedy o intuíciu, ktorá ju upozorňuje na niečo dôležité. Ak ideme za vnútorným hlasom, musíme sa zákonite naučiť povedať okoliu nie. Potrebujeme sa naučiť stanovovať hranice, objavovať čas pre rozjímanie, modlitbu, meditáciu, čas v samote. Ženy často robia servis všetkým okolo, obetujú sa, pretože veria, že je to ich povinnosťou. Stanú sa obetnými baránkami, ktoré zabudli na seba a takmer nikto si to z okolia nevšimol, pretože to každému takto vyhovovalo. Napokon príde žena do istého momentu, že sa cíti nešťastná a začne z toho viniť okolie. Žena môže v sebe objaviť dar pre nejaký druh podnikania. A v tej prvej chvíli nenájde podporu u manžela. Mnohé sa zľaknú, čo to urobí s ich vzťahom či to zvládnu či tou zmenou prejdú bez strát.

„Je dobré vnímať, keď niečo nové objavujeme, že niečo staré strácame. Z dlhodobého hľadiska vidíme, že to stálo za to, že odišlo choré, staré, nepotrebné. Alebo že prišlo niečo žiarivejšie veselšie, živšie, niečo navyše. Ale v procese tej premeny to môžeme vnímať, ako stratu. A že sa žena zľakne vlastného vplyvu? To podľa mňa súvisí so strachom, že stratí to, čo má teraz. Ženy majú obrovský vplyv ale neuvedomujú si ho. Nie sú k tomu vedené. Ako príklad môže slúžiť detstvo: ako dievčatko vidím mamu hlavne zozadu pri linke, ktorá varí, upratuje, je strhaná, ustarostená, naučím sa, že toto je model ženy – matky. Ako rastiem, chcem to zmeniť, byť iná, žiarivá a výnimočná, ale o niekoľko rokov, sa ocitnem v podobnej situácii, stojac za linkou, so zvesenými ramenami, nevyspatá, lietajúca iba okolo špinavej bielizne a tanierov. Po čase behám medzi prácou a domácnosťou a keď som už z toho zúfala, vo vnútri mi zaznie: takto predsa vyzerá žena. Verím, že teraz je už výrazne doba ďalej a tieto vzorce nové mamy prekonávajú, ale stojí to úsilie a veľa zvedomovania,“ vysvetľuje Monika Stehlíková.

Druhý extrém je, ak žena stratí kontakt so zemou a uletí v tej svojej sile. Jednoducho, uzemnenie je nevyhnutnou súčasťou sily a vplyvu. Zapúšťať korene do zeme, stáť pevne na chodidlách, starať sa o nich, masírovať ich, uvedomovať si každý krok a spojenie s gravitáciou, prináša silu do reči tela. A na druhej strane hlava, ktorá sa vznáša, je uvoľnená, cez rôzne šľachy, svaly a úpony je prepojená s chrtom, bokmi a chodidlami, môže sa o tú zem oprieť a vznášať sa vo vzduchu. Telo je neuveriteľne poprepájané – hlava s kostrčou, kostrč s rukami, hlava s chodidlami…,a tak tvorí jeden dynamický celok.

Kult dokonalosti a ako byť pravdivé
Najväčšou výzvou je prijať vlastný tieň. Akceptáciou a integráciou polarít môžeme dosiahnuť krásu, hĺbku, súcit, ľudskosť a silu. Zmieriť sa so všetkými obludami a príšerami, ktoré driemu v našej duši. Ide o zlé, odmietané vlastnosti, správanie, ktoré u iných odsudzujeme, ale v nejakom kontexte a situácii pri niektorých ľuďoch by sme to boli schopní urobiť tiež. Rovnako vnímať všetky sny a túžby a odvážne myšlienky, ktoré si nedovolíme pripustiť, že by sa mohli stať realitou. Ak poviem „ty si ku mne arogantný!“ a niekomu niečo vyčítam, je dôležité uvedomiť si, že to, že sa ma to dotklo, je iba preto, že je to moja téma. A tak, ak chceme byť k sebe úprimní, opýtame sa: „som niekedy k nemu arogantná? Som niekedy sebecká a egoistická? A následne správam sa niekedy arogantne sama voči sebe? Ak áno, v akých situáciách a v akom kontexte, čo je mojím spúšťačom? A nakoniec vidím niekedy, že je arogantný a nevšímavý sám voči sebe? Ubližuje si niekedy? Viem mu v tom nejako pomôcť? Veľa tieňových tém takto vyjde na svetlo. Vyjde von to, že som arogantná, cynická, sebecká, že blúdia v mojom vnútri šelmy, ktoré má zvnútra ničia. A potrebujem sa ich naučiť kŕmiť, starať sa o ne, upokojiť ich.“

Ženy versus muži
Monika Stehlíková tvrdí, že úlohou žien súčasnej doby je znovuobjavenie ženskej sily, krehkosti, zraniteľnosti a jemnocitu. Sila prejavená pohybovými kvalitami, typickými pre mužov, dosahuje cieľ úderne, priamo, s veľkým nasadením a energiou. Žena je preferenčne v tzv. ľahkej váhe, v dosahovaní cieľa častejšie nepriama a s menším úsilím. Monika radí, že treba niekedy poukázať na tu správnu vec, ťuknúť do tej správnej kocky, až sa celý systém rozpadne, s ľahkosťou odpustiť, a tým získať nadhľad. To sú typické ženské pohybové atribúty a majú veľkú silu. Pocit hanby a nedostatočnosti sú zbytočné. Ľudia sa navzájom zbytočne porovnávajú, čo zabíja ich autenticitu. Porovnávanie sa je najväčšia chyba, akú sme si ľudia vymysleli. „Muži sa od nás môžu naučiť vnímavosti a my od nich vplyv. Spolu od seba vzájomnosť a krásu, akou sa dopĺňame, aby sme menej medzi sebou bojovali a viac spolu rástli.“

Najväčší ženský kaliber
Jednoznačne sebauvedomovanie. Poznávanie, ako sa pohybuje telo. Aké pohybové kvality sa spájajú s psychickými vlastnosťami a stavmi. Prakticky to znamená, že ak sa naučíme v situáciách šťastia a veľmi prirodzeného sebavedomia, používať dynamické pohyby, usmievame sa a trošku pohojdávame bokmi, vieme si tieto pohybové kvality dopriať kedykoľvek za cieľom navodiť stav šťastia a sebavedomia. Existuje pojem stelesneného ja (embodiment self). Psychika sídli priamo v tele aj preto dokážeme zmeniť psychické stavy a nastavenie cez chémiu mozgu a tela, ktorá je veľmi citlivá na takzvané telové schémy, čo znamená na pohybové kvality, dynamiku a tvar postoja, gest.

Vo svojom pohybovom profile som spočiatku bojovala s priamosťou a vysokým nasadením, ktoré ma robilo strohou, výkonovo orientovanou a emocionálne plochejšou. Popierala som vlastnú zraniteľnosť. Po niekoľkých rokoch som zistila, že mojou naozajstnou a pravdivou kvalitou je ľahkosť. Začal pre mňa ďalší boj. Chcela som opak, bola som presvedčená, že v biznise mi pomôže viac. Po rokoch ma to vyčerpalo. Objavila som, že mojou cestou je sila bez úsilia, výkon bez zbytočného tlaku a vplyv, vyplývajúci z obyčajného bytia. Na tejto ceste objavujem spokojnosť, vnútorný pokoj a úprimné šťastie,“ dodáva Monika Stehlíková.

Byť sama sebou je proces objavovania. Odporúčanie znie: buďte k sebe trpezlivé a láskavé.

Pripravili: Monika Stehlíková a Adela Jasenovcová