Autorka prichádza so svojím 33. románom vydaným vo vydavateľstve Ikar s názvom Rodinné klbko.

Oslava 55. narodenín spisovatelky Táni Keleovej Vasilkovej.

Táňa Keleová-Vasilková patrila od začiatku svojej spisovateľskej kariéry k najpredávanejším slovenským autorom. Svojimi románmi sa stala ikonou ženskej literatúry. Vasilkovej knihy vždy odrážali reálne vzťahy, rodinný život, boli autentické a napísané s ľahkosťou. Vždy písala a píše o ženách rôzneho veku, snažila sa svojim čitateľkám ukázať, že to, čo prežívajú jej hrdinky je skutočné a veľmi podobné tomu, čo sa deje v životoch jej čitateliek. Práve preto ich počet rokmi neubúda, ale naopak stúpa. Každý román z pera Táne Keleovej-Vasilkovej dosahuje už počas prvých týždňov vysoké predaje a boduje v rebríčkoch najpredávanejších titulov. Za svoje romány získala množstvo Zlatých a Platinových kníh, ktoré sa udeľujú za 10 000 a 25 000 predaných kníh.
Včera uviedla Táňa Keleová-Vasilková do života svoj ostatný román Rodinné klbko. Zároveň oslávi svoje 55. narodeniny a úspech 1 400 000 predaných kníh.

O čom je román Rodinné klbko:
V každej rodine to vrie… láskou, ale aj situáciami, ktoré prináša sám život. Rodina je ako klbko. Klbko zviazané láskou, zväčšujúce sa s pribúdajúcimi spoločnými rokmi, prežitými udalosťami, skrývajúce malé či väčšie tajomstvá,
bolesti a prehry. Rovnako to platí pre rodinu Sáry a Vlada. Ich klbko je veľké, pretože majú štyri dospelé deti a večne sa u nich čosi deje. No čo ak sa klbko naruší? Čo potom?
Ukážka z knihy Rodinné klbko:
„Neviem si predstaviť, že Jakub bude doma.“
„Ani ja.“
„Vlastne som z toho trocha vydesený. Je normálne, aby mal rodič takéto pocity?“
„Myslím, že úplne normálne,“ uistí ho Sára. „Jakub je dospelý a roky žil mimo domu. Takže je jasné, že sa toho obávame…“
„Ale teším sa naňho.“
„Aj ja. Lenže… tentoraz po týždni neodíde.“
„Možno už ani nevie, ako to u nás chodí… bude si musieť zvyknúť.“
„Či skôr my.“ Sára je v tomto oveľa triezvejšia. Deti jednoducho očakávajú, že rodičia sa im prispôsobia. Fungovalo to tak od ich narodenia, prečo by sa malo teraz čosi meniť? Sáre však v okamihu napadne, že keď to platilo skoro tri desaťročia, stačilo. Na rade sú oni dvaja.