„LÁSKA MUSÍ VYCHÁDZAŤ Z NÁS, LEN TOMU ĽUDIA STÁLE NEVERIA. VÄČŠINA ĽUDÍ SA NEMILUJE, A TEDA POTREBUJÚ ZÍSKAVAŤ LÁSKU ZVONKU.“

Miroslav Haranta odišiel po štúdiu vysokej školy do Anglicka. Po návrate robil v banke, kde sa vypracoval na pozíciu riaditeľa pobočky. Následne pracoval na veľkých leasingových projektoch a v ďalších finančných inštitúciách. Naháňal sa za peniazmi a titulmi, až kým ho nezradilo jeho vlastné telo a zdravie. V tom momente začal v živote hľadať viac.

Rozhodol sa ísť veľmi hlboko do seba a odhaliť všetko, čo tam je. Chcel nájsť samého seba, a pritom sa zbaviť všetkých strachov, obmedzení a limitov. Urobil si terapeutický program, začal pracovať s emóciami, následne pridal telo cez karniosakrálnu terapiu a tantru. Najnovšou terapeutickou metódou v jeho portfóliu je Thetahealing, ktorý ide veľmi hlboko do podvedomia a dokáže zbaviť v priebehu niekoľkých minút človeka veľkých blokov, a to natrvalo.

Hovorili sme s ním o tom, prečo nám nefungujú partnerské vzťahy, o blokoch, strachoch, chorobách a možnostiach, ako sa ich zbaviť.

AKO FUNGUJE METÓDA THETAHEALING?
Je to metóda na základe ktorej sa človek dostane cez krátku meditáciu do úrovne theta. To sú mozgové vlny na veľmi spomalenej úrovni. Vtedy máme najprístupnejšie svoje podvedomie a s tým pracujem. Dokážem odhaliť skutočné bloky, ktoré človek má. Keď sa dostanem k ich koreňu, pracujem na ich uvoľnení. Keďže potrebujem spojiť emócie s telom, začal som robiť viac aj so sexualitou. Prostredníctvom tantry a dotykoch, ktoré k tomu patria, sa otvára veľa tém, ktoré následne uvoľňujem.

 S AKÝMI PROBLÉMAMI ZA VAMI ĽUDIA CHODIA NAJČASTEJŠIE?
Momentálne so všetkým, od ťažkých zdravotných stavov, cez partnerské problémy, po nedorozumenia s deťmi.

KEĎ SA ZASTAVÍME PRI PARTNERSKÝCH PROBLÉMOCH, ČO JE NAJVYPUKLEJŠÍ PROBLÉM DNEŠNEJ DOBY?
Najväčším problémom je sex, ako taký, strata intimity, odcudzenie sa, neschopnosť komunikovať medzi sebou a porozumieť pravde. Ja som v úlohe mediátora, kde dokážem vysvetliť žene, čo muž myslí tým, čo povedal a mužovi, čo myslela žena, keď to povedala. Bežná ich komunikácia prechádza cez komunikačné filtre, preto si nerozumieme. No po vysvetlení, aby to obidvaja pochopili efekt väčšinou vyzerá takto „A to si nemohol/la povedať hneď?Jeden z najväčších problémov je, že sa tí dvaja nerešpektujú. To je kľúč. Nedostatok intimity a strata sexu je len sekundárny problém. Ľudia nevedia, čo to znamená rešpektovať niekoho. Rešpekt si treba zaslúžiť a naučiť sa ho dávať.

AKO SA HO MÁME NAUČIŤ?
To sú práve tie ťažké otázky, na ktoré by si mal každý nájsť odpoveď sám a najmä ich položiť sám sebe. Mal by sa sám seba opýtať, či dokáže rešpektovať svojho partnera a brať ho takého, aký je. Znamená to, že potrebujeme prísť k tomu, aby nastalo prijatie medzi partnermi, aby tam bola tolerancia a aby sme dokázali prijať samého seba. Bez tohto nedokážeme prijať ani svojho partnera. Rešpekt môže začínať až potom. A do toho vstupuje ešte sebaláska a sebaprijatie.

 OTÁZKA SEBALÁSKY JE ČASTO BRZDENÁ TÝM, ŽE ŽENY SA DOSTÁVAJÚ NAJMÄ PRI MATERSKEJ DOVOLENKE DO SUBMISÍVNEJ POZÍCIE. STRÁCAJÚ SEBAHODNOTU, ZA KTOROU MÔŽE BYŤ VO VYHROTENÝCH PRÍPADOCH AJ VZNIK DOMÁCEHO NÁSILIA. ČO S TÝM?
Je tomu tak preto, že žena ide do submisivity a stráca samú seba. Tým dáva mužovi moc nad sebou. Východiskom z tejto situácie je, začať si uvedomovať svoju hodnotu. Pri terapiách hľadáme dôvod, prečo sa do tejto submisívnej polohy dostala. Zisťujeme, aké sú tam reálne strachy. Štandardom sú ekonomické istoty. Tým, že žena nemá finančnú stabilitu si myslí, že je ohrozená. Neuvedomuje si pritom, že finančná stabilita, ktorú má v rukách muž, sa týka aj jej. Nie je to o tom, že on zarába a niečo jej dáva. Ona sa stará o deti, a to, čo on zarába sú spoločné financie, pretože ona zobrala zodpovednosť za deti. Vtedy prichádza rešpekt. Ak ju takto partner rešpektuje a vníma, tak je to o tom, že každý z partnerov má v rodine nejakú úlohu a dokopy robia a tvoria niečo. Problémom je, že muž to často vníma tak, že on zarába a žena si myslí, že nerobí dosť. Chyba je na obidvoch stranách a obaja by mali pochopiť, že sú v partnerstve rovnocenní. Bez rešpektu k sebe a k partnerovi to však nie je možné.

AKO ŽENÁM POVEDAŤ, ABY SA SPRÁVALI ROVNOCENNE?
Treba si začať klásť otázky. Bežnou otázkou je či je šťastná a spokojná vo vzťahu. Je to otázka na ktorú si ale väčšina ľudí nevie odpovedať. Pre každého človeka je šťastie niečo iné. Skôr je teda dôležité sa opýtať či mi toto partnerstvo vyhovuje a či som v ňom spokojná a ochotná urobiť niečo preto, aby sa niečo zmenilo. Ak je odpoveď kladná, nasleduje ďalšia otázka. Je môj partner ochotný preto niečo urobiť? Nikdy to totiž nebude fungovať jednostranne. Akonáhle je odpoveďou na jednu z týchto otázok zápor, otázne je, načo čakáme a prečo v tom partnerstve sme. Ak v ňom zostávame, tak len preto, že čakáme, čo ak (čo ak sa niečo zmení, čo ak začne na sebe robiť, čo ak pochopí, čo ak potrebuje len čas). Všetky tieto „čo ak“ nás pripravujú o náš vlastný život, namiesto žitia ho prežívame a čakáme. Náš život by mal začať byť pre nás vzácnejší, ako ho len premárniť čakaním.

 MNOHO ĽUDÍ ZOSTÁVA VO VZŤAHU KVÔLI DEŤOM…
A tie deti získavajú aký obraz? Že je v poriadku, ak rodičia sú len spolubývajúci alebo sa vyslovene nenávidia a sú spolu len kvôli deťom? Pravda je, že v takejto atmosfére deti trpia. Je oveľa schodnejšie si uvedomiť, že k sebe nepatríme a môžeme sa rozísť s láskou s tým, že máme spolu deti a tie budú mať dve separátne rodiny, ktoré sa majú rady a neohovárajú sa. Len nikto sa nato nepozerá týmto spôsobom. Dieťaťu nejde o to, aby rodičia boli spolu, oni chcú, aby sa milovali. Riešil som veľa rozvedených párov, medzi ktorými bola nenávisť. Dôsledkom je mnohokrát nekontrolovateľné agresívne správanie alebo naopak absolútna pasivita u detí. Príklad – muž podvádza ženu v nefunkčnom partnerstve, časom odchádza od svojej partnerky, ktorá ho za to nenávidí. Akonáhle táto žena začala na sebe pracovať a zbavila sa tejto nenávisti ublíženia, tak sa postupne začala inak správať voči expartnerovi, prestali tam byť výčitky a obviňovanie a prišlo odpustenie. Následne dieťa zmenilo svoje správanie aj bez toho, aby muselo absolvovať terapie na vyriešenie problému prečo sa tak správa.

PO ROZVODE SÚ ČASTÝM PROBLÉMOM AJ DETI Z PREDCHÁDZAJÚCICH MANŽELSTIEV A ICH ZAČLENENIE DO NOVEJ RODINY. AKO TO VNÍMATE?
Väčšinou je problém v tom, že rozvody sú z nenávisti. Je tam teda veľa strachu a ublíženia. Ak by sa ľudia rozviedli, pretože vedia, že len tak budú viac šťastní inde, tento problém nebude, pretože dieťa bude mať zrazu dve milujúce rodiny, kde sa bude cítiť dobre.

 VO FÁZE ZAMILOVANOSTI SI DÁVAME VEĽA SĽUBOV A TIE SÚ ENERGETICKY VEĽMI SILNÉ A ČASTO PRERASTAJÚ AŽ DO POCITU VLASTNÍCTVA. TÁTO ENERGETICKÁ ZÁVISLOSŤ ZOSTÁVA AJ PO ROZVODE A ČASTO SA MENÍ NA NENÁVISŤ. AKO SA ZBAVIŤ ENERGETICKÝCH PÚT, ABY PARTNER MOHOL DO ĎALŠIEHO VZŤAHU VSTÚPIŤ BEZ NICH?
Existuje metóda na základe ktorej sa dajú tieto energetické putá zrušiť. Takto sa ukončí manželstvo na energetickej úrovni a najmä sa odstránia sľuby, ktoré si tí dvaja kedysi dali. Sľuby trvajú aj po skončení manželstva. Aj keď idú dvaja ľudia od seba, sľub tam stále je a ťahá ho k predchádzajúcemu partnerovi. A niektorí partneri priam žijú tým, že obťažujú bývalého partnera. Ak to nechce riešiť človek, ktorý obťažuje bývalého partnera, musí záväzky voči nemu zrušiť obťažovaný partner. Ak ani toto nie je možné, musí nastúpiť nový partner a s ním robíme terapiu zameranú na to, aby sa ho tieto veci prestali dotýkať. V momente, ako sa to stane, bývalý partner to prestane robiť, lebo nebude dostávať živnú pôdu. Stratí motiváciu ubližovať bývalému partnerovi a jeho novej rodine.

PREJDIME K TÉME ALTERNATÍVA A ZDRAVIE. PREČO MÁME ALERGIE A INTOLERANCIE? JE TO NAOZAJ ODRAZ DOBY?
Po prvé je potrebné zistiť, čo nám tá alergia dáva. Ja som mal tak silnú alergiu, že som nemohlo v čase alergii vôbec fungovať. Mohla za to spomienka z detstva, keď som nechcel chodiť s našimi na chalupu, pretože som tam musel robiť a nemohol som byť s kamarátmi. Tak veľmi som to nenávidel, že som si vybudoval alergiu, ktorá trvala okolo 20 rokov a zhoršovala sa na astmu. V momente, ako som to vyriešil a pochopil, že ma tento stav učil byť sám sebou a postaviť sa za seba, alergia zmizla. Počas terapie ThetaHealing idem s klientom do pôvodu, kedy alergia vznikla. Potom zistíme, čo všetko sa v tom čase udialo. Môže sa ukázať, že alergia je len obrana tela voči niečomu a uzatvorenie sa do seba. ThetaHealing funguje na základe tzv. nahávok. Dáme nahrať napríklad či sa človek dokáže cítiť v bezpečí a ochrániť sa aj bez alergie. Nahrávanie mení nastavenie tela a toho, ako človek funguje. Keď toto vyčistíme, pokračujeme tým, čo nás to malo naučiť. Každá choroba alebo aj vzťah či situácia nám má dať nejaké učenie. Či už je to učenie sebalásky alebo prijatie seba samého, vedieť vnímať svoju vnútornú silu a rešpektovať seba a iných ľudí. V momente, keď tieto veci podchytíme a pošleme liečenie do tela, v priebehu jedného, dvoch alebo troch dní je alergia preč. Ak sa tak nestane a to ani po 14 či 21 dňoch, je tam ešte niečo ďalšie, čo v tú chvíľu nebol klient pripravený uvoľniť a liečenie opakujeme.

V SÚČASNOSTI JE VEĽA ALERGII A INTOLERANCII  AJ U DETÍ, KTORÉ EŠTE NEMAJÚ SPOMIENKY. ČÍM TO JE?
Je to spôsobom života. Ten obrovský vonkajší tlak, to, ako nás vidia druhý a čo musíme dosahovať sa stále zvyšuje. Tento tlak zvyšuje nápor na žalúdok, tráviaci trakt (tam je väčšina intolerancií) a často je aj mnoho alergií spôsobených nefungujúcim trávením či pečeňou. Je to teda skôr spôsobené trendom spoločnosti, ktorá neustále zvyšuje tlak na človeka. A my potrebujeme odstrániť práve tieto tlaky, aby v nich človek vedel manévrovať bez toho, aby ho to ničilo. Niektorí ľudia a najmä žien sa to týka, potrebujú byť pekné, štíhle, vo všetkom najlepšie. Robia to preto, lebo veria, že len to im dá hodnotu a lásku zvonku. V tehotenstve žena zdieľa s dieťaťom jedno telo. A tým aj všetky strachy a tlaky. Takže veľmi jednoducho sa u neho môžu prejaviť tieto poruchy bez toho, aby si to vytvorilo samé. A to je to, čo potrebujeme zmeniť. Láska musí vychádzať z nás, len tomu ľudia stále neveria. Väčšina ľudí sa nemiluje, a teda potrebujú získavať lásku zvonku. A ako ju získam? Ak budem taký, ako sú tí ľudia v časopisoch, tak bude dokonalý. A to ničí deti, ženy a začína sa to diať aj u chlapov. Mladé dievčatá musia loviť chlapov, lebo tí na to nemajú.

A NIE JE TO TÝM, ŽE VEĽA CHLAPCOV POCHÁDZA Z ROZVEDENÝCH RODÍN, KDE BOLA ICH VZOROM MATKA A MUŽSKÝ AKCENT ABSENTOVAL?
Do určitej časti je to tak. Druhá časť spočíva v tom, ako je nastavená spoločnosť. Momentálne ženy aj vo vyššom veku majú plné zuby toho, že stretávajú chlapov, ktorí sú nazvime ich hráči. Lovia a ide im len o sex. Lenže. Sebahodnota väčšiny normálnych chlapov je na bode mrazu a nemajú teda silu ísť za ženou a osloviť ju.

MUŽI SA VŽDY BÁLI SILNÝCH ŽIEN…
Táto spoločnosť je nastavená ako mužská. Muž, keď sa narodí už je niekto. Nevytvára sa teda u neho nejaká sebahodnota či sila. On to dostal. Žena musí na sebe pracovať, aby sa „vyrovnala“ mužom. Tým sa dostávajú do vyšších energií a stávajú sa silnejšie. A potom tí chlapi, ktorí nikdy na sebe nič nerobili, sa stávajú slabšími, ako ženy. Lenže v nastavení spoločnosti má byť predsa chlap ten silnejší. A máme problém. Žena nechce slabého chlapa a muž nevie osloviť silnejšiu ženu, lebo si pred ňou neustojí seba. Ďalším fenoménom tejto doby sú ženské semináre, kde sa všetko začína tým, že ženy sú Bohyne, sú niečo viac a len ženy môžu otvárať a meniť mužov. Tým pádom prestávajú rešpektovať chlapov a vnímajú ich, ako slabších. Prehlbuje sa tak problém, ktorý tu reálne existuje. Namiesto hľadania harmónie medzi mužom a ženou ukazujú, že žena je Bohyňa a chlap je len niekto, koho žena môže prerobiť, zmeniť. Dôsledkom sú nefunkčné partnerstvá kde neexistuje rešpekt, ako som už spomínal ak sa navzájom nerešpektujeme, ako seberovní, nie je možné, aby toto partnerstvo fungovalo. Bohyňa vs Muž, vnímate tam rovnosť? Ja teda nie.

PREČO SA V SÚČASNOSTI RODÍ VEĽA DETÍ S URČITÝMI CHYBAMI, AKO JE NAPRÍKLAD DYSLEXIA ČI ADHD?
Neverím tomu, že sa s tým narodí, skôr si to v sebe vo veľmi krátkom čase vybuduje. Kvôli viacerým možným faktorom. Napríklad: žena otehotnie a muž dieťa nechce. Vznikne teda tlak na dieťa, že nemá byť narodené a je nechcené. Dieťa to cíti už počas svojho vývoja v maternici. Narodí sa s tým, že je nechcené a aj počas toho, ako vyrastá má v sebe tento pocit. Ak ten vzťah nefunguje, dieťa si myslí, že je toho príčinou. Do toho príde škôlka a tam vidí rodičov iných detí, ktorí sa k sebe normálne správajú a majú sa radi. Príde mu nenormálne, že sa mu toto deje a chyby sa začnú vytvárať. Poruchy sú často výkrikom o tom, že aj ja som tu. Aj ja chcem lásku, pozornosť. No nie vždy je to o rodičoch. Niekedy sa to dieťaťu vytvorí v škole po tom čo je šikanované alebo iným tlakom na neho. Opäť je to len upozornenie, je tu problém, pomôžte mi.

AUTIZMUS. ČO SÚ TO ZA DETI?
Jedna z teórií, ktorá so mnou najviac rezonuje tvrdí, že naše duše sem prichádzajú, aby sa niečo naučili. Preto si aj nesieme do tohto života nejaké veci z minulých životov. Napríklad ak sa má dieťa naučiť prijať samé seba, také aké je, tak je ideálne sa narodiť ako autista. Jedinou schopnosťou, ako sa naučiť byť sám sebou, je byť sám so sebou. A naučiť sa akceptovať a prijať seba, taký aký som. Samozrejme je to od prípadu k prípadu a každý z nás je jedinečný a nedá sa to generalizovať. Ide skôr o to pozrieť sa na veci aj cez inú optiku.

AUTISTOV ALE ČASTO NEPRIJÍMA OKOLIE…
O to ide. Sú neprijatí okolím, a tak nemôžu sebalásku a sebahodnotu získavať zvonku. Väčšina z nás sa nevie prijať, získavame to zvonku. Ale čo keď nám to nikto nedá?

AK TO PREŽENIEM DO EXTRÉMU, JE VLASTNE IDEÁLNE BYŤ AUTISTOM, ABY SME SA NAUČILI MAŤ RADI SAMÝCH SEBA.
Ak sa to máme naučiť, tak áno. A logicky to aj dáva zmysel. Často si vytvoríme choroby, pretože nám majú niečo dať. Máme sa naučiť oslobodiť od niečoho. Veľa druhov rakovín vzniká tak, že máme pocit, že sa nám niečo rozpadá a potrebujeme pozornosť. V momente, ako rodina drží viac pokope a získame pozornosť, lásku, ako sme doteraz nedostávali, problém pretrváva a my sa ho nechceme podvedome zbaviť, pretože vďaka nemu predsa získavame toľko benefitov.

 PREČO TO NECHÁVAME ZÁJSŤ AŽ DO TAKÝCHTO EXTRÉMOV?
Pretože sa bojíme to stratiť. Veď čo keď vyzdravieme, rodina sa opäť rozpadne a my stratíme tu pozornosť, ktorú nám práve oni všetci okolo nás dávajú, keď sme chorý? A tieto strachy sú tak silné, že radšej prídeme o život, ako by sme mali stratiť túto lásku a pozornosť.

Andrea Hinková – Tarová