Má pevný stisk ruky, priamy pohľad a jazvu na čele. Tie prvé dve veci ešte viac podčiarkujú jeho šarm a charakter, ktorý zdieľa prostredníctvom svojich skladieb. Jazva na čele je pamiatkou na dovolenku na Sicílii.

Majk Spirit sa na slovenskej hudobnej scéne presadil v roku 2011 prelomovým albumom Nový človek, aj vďaka ktorému získal o rok neskôr na Slávikovi cenu Objav roka. Prvú dekádu na scéne zavŕšil úspešným projektom Y, ktorého nositeľmi sa stali čierny a biely album, obidva vydané v priebehu jedného mesiaca.

Hudobné začiatky a zlomové okamihy
Jeho hudobné začiatky boli oveľa skôr, keď spolu s kamarátmi s Petržalky založili skupinu H16. V tom čase však žil svoj vtedajší sen, a tým bol futbal. Sníval o živote veľkého futbalistu, chodil na dvojfázové tréningy a v Slovane zažil ako brankár časy svojej najväčšej futbalovej slávy. Až ho jedného dňa odviezla priamo z tréningu sanitka. Verdikt znel: roztrhnuté pľúca. Dostal sa z toho, začal opäť trénovať, ale osud s ním mal iné plány. Tréneri ho zrazu odsúvali na vedľajšiu koľaj. Začal strácať ilúzie. A vtedy uprostred prednášky na vysokej škole City University sa roztrhnuté pľúca ozvali znovu. Znovu nemocnica a rekonvalescencia. To už vedel, že sen o futbale zomrel. Mal 18 rokov a nevedel, čo ďalej. Poddával sa smútku a počas toho našiel knihy. Motivačné, filozofické a duchovné.

Žijem tu a teraz
Už v pomerne mladom veku prečítal napríklad aj Bhagavadgitu – jednu zo zásadných kníh východnej filozofie. V knihách a dobrých filmoch (napríklad Pokojný bojovník) našiel opäť sám seba. V tom čase napísal skladbu Byť či nebyť. Bola to cesta k novému snu, novej ére jeho života. Tej, ako poznáme Majka Spirita dnes. Ako inteligentného rapera, s dôrazom jeho tvorby na text. V čase, keď zomrel sen o veľkom futbalistovi, sa stalo ešte niečo. Išiel s kamarátmi na dovolenku na Sicíliu. Posledný večer sa zastavili v miestnom bare a tam sa pochytil s jedným z miestnych mafiánskych bosov. Celé sa to skončilo kameňom v jeho hlave. Zlomená lebečná kosť, blízkosť smrti a jazva mu dodnes pripomínajú, že má žiť tu a teraz, a neniesť so sebou bolesti z minulosti ani obavy o budúcnosť. Každý deň žije tak, akoby to bol jeho posledný deň. Pochopil aj to, že keď sa mu v živote deje niečo zlé, bolestné a tragické, nemusí to byť trest. Naopak, môže to byť nový začiatok cesty k vytúženému cieľu.

Byť či nebyť
Majk Spirit
A takže, byť či nebyť?
No povedz.
A ešte predtým než odpovieš,
sám seba sa spýtaj,
ktorá je biela a ktorá čierna?
Čo je tma a čo je svetlo?
Kedy je deň a kedy noc?
Kde je raj a kde je peklo?
Ako je dobre a ako je zle?
Prečo áno a prečo nie?
Čo je začiatok a čo koniec?
Kto som ja a kto si ty?

Tvoje texty majú dušu, je to hudba pre tých, ktorí radi myslia a cítia, a nejdú po povrchu. Je všetko, o čom spievaš, autentické? Ide to z teba?
Sú to všetko moje texty a niekedy píšem aj pre kolegov. Samozrejme, že všetko, čo píšem, sa snažím aj žiť. Nie vždy sa mi to úplne darí, ale moja filozofia je: povedz a ukáž svetu, čo chceš robiť, a potom sa snaž čo najlepšie to naplniť.

Čiže slovami tvojej skladby Primetime – Buď zmeníš svet, alebo svet zmení teba?
Presne tak. Som presvedčený o všetkom, čo dávam do svojich skladieb. O tom, že je správne takto premýšľať a žiť. Nemôžem však povedať, že sa v každej životnej situácii riadim všetkými pravidlami, o ktorých spievam. Niekedy to proste nedám, ale o to viac si uvedomím, že pri ďalšej príležitosti to musím urobiť inak, lepšie.

Sám seba charakterizuješ ako inteligentného rapera a tvoju tvorbu počúvajú najmä mladí ľudia, ktorých chceš inšpirovať. Je teda chvályhodné pre rapera, že používaš málo vulgarizmov…
Ak použijem vulgarizmus, snažím sa použiť ho tam, kde fakt má svoje miesto. Niektoré veci sa bez toho povedať nedajú. Práve preto sa netvárim, že nenadávam. Na poslednom albume Y je jeden jediný a chcel som ho tam mať, aby zvýraznil presne to miesto, o ktorom hovorím a podčiarkol silnú emóciu tej skladby.  Keď to tam patrí, nie je to na škodu, ale, samozrejme, používať vulgarizmy len tak, ako prejav tvrdosti a agresie, je úbohé.

Si inšpiratívny človek, nestal si sa kvôli zdravotným problémom futbalistom, nezlomilo ťa to, vyštudoval si s titulom MBA a stal si sa uznávaným a oceňovaným interpretom. Bolo rapovanie tiež tvojím snom?
Keď to poviem komplexne, zvolil som si hudbu namiesto športu, a sebavyjadrenie slovami a textami namiesto pohybu pri športe. Je to niečo, čo sa pri športe nedá tak vyjadriť. Šport je obmedzený pravidlami, hudba a písanie textov nemajú žiadne obmedzenia, iba jazyk. A aj keď som bol chvíľu sklamaný, jeden sen mi umrel, tak sa oveľa krajší narodil. Toto je pravidlo, ktoré platí v každom živote a v každej situácii. Keď sa jedny dvere zatvoria, netreba sa opúšťať a tzv. vešať hlavu, treba hľadať nové dvere, ktoré sa otvoria. Možno sú ešte vhodnejšie pre teba a máš na výber. Zostať pri zatvorených dverách, dobíjať sa, klopať, alebo sa môžeš rozhliadnuť okolo seba a vidieť ďalších možno desatoro dverí, ktoré sú otvorené a možno ešte vhodnejšie pre tvoju cestu. Takže to som vtedy urobil. Zhodnotil som svoj život a pochopil, že pôjdem inou cestou. Aj futbal bola moja cesta. Musel som po nej pár rokov ísť. Možno aj preto, aby som získal sebadisciplínu a tímového ducha.

Vo svojich skladbách často používaš slovo pokora. Čo pre teba znamená?
Dal by som to do protikladu so slovom skromnosť. Veľa ľudí si totiž myslí, že pokora a skromnosť je to isté. Pre mňa je pokora to, keď dokážeš napríklad prijať zatvorenie dverí a hľadať tie nové. Keď dokážeš prijať životné situácie tak, ako sú, nemáš nad všetkým moc a nie všetko sa deje podľa teba. Niekedy sa musíš podriadiť vyššej sile alebo okolnostiam života, súhlasiť s nimi a prijať ich ako súčasť svojho života. Pre mňa je pokora vedieť nebyť stále pánom situácie, ale pokora nie je pre mňa skromnosť. Doprajem si, čo mi patrí a nechcem snívať skromnejší sen. Na takúto skromnosť neverím.

Snívaš teda veľké sny?
Snažím sa snívať tie najväčšie sny a nenechať sa obmedzovať nikým, lebo po ceste ti vždy budú ľudia hovoriť, že sa to nedá a že to nedokážeš, že máš byť skromný a tak. Môžeš ich počúvať a mať falošnú cnosť, ktorú nazývam skromnosť, alebo si môžeš nechať pokoru a chápať, že isté veci sú tak, ako sú a musíš ich prijať. Zvyšok je len v tvojich rukách a môžeš mať celý svet, keď to silno chceš.

Si na slovenskom hudobnom trhu pomerne krátky čas, aj vekom si ešte mladý, a uvádzaš na trh svoju biografiu „Chalan, ktorý vynašiel Spirita, aby inšpiroval“, ktorú si napísal spolu so svojou mamou. Prečo?
Ľudia, ktorí poznajú moju tvorbu, vedia, ako rozmýšľam a čo robím. Kniha vznikla preto, aby som sa zblížil s mojou mamou a aby mladí ľudia mali aspoň trochu chuť čítať. Kniha je aj poďakovaním ľuďom, ktorí ma podporujú celé roky. Každý, kto so mnou robí rozhovory a pozná ma ako človeka, vie, že nejdem bulvárnou cestou na to, aby som sa zviditeľnil. V tejto knihe sú prvýkrát odhalené niektoré informácie z môjho súkromia a je to poďakovanie pre ľudí, ktorí ma podporujú už celé roky a možno o mne nejaké veci nevedia. Oproti tomu, čo bolo doteraz zverejnené, si takto môžu užiť Majka Spirita v celej nahote. Za to, že táto kniha vznikla, ďakujem najmä mojej mame, ktorá si dala niekoľkoročnú prácu, aby ju napísala. Má veľký talent na písanie a táto kniha určite nie je jej posledná. Ona bola môj prvý fanúšik a ja som jej prvý vydavateľ. Písaniu sa venovala celý život, písala scenáre do televízie a robila redaktorku spravodajstva v Slovenskej televízii.

„Keď som pred niekoľkými rokmi napísala prvé stránky o tom, ako môj syn prišiel na svet, ako rástol a čo všetko v detstve povyvádzal, nebolo to s úmyslom, že raz z toho bude kniha. Ako som však sledovala jeho tvorbu, jej vplyv na mladú generáciu a ohlasy na Majka Spirita, dozrievalo vo mne presvedčenie, že si jeho fanúšikovia zaslúžia vedieť viac o tom, ako obyčajný chalan z Petržalky „vynašiel Spirita“. Verím, že táto kniha prispeje k tomu, aby si aj ďalší mladí ľudia plnili svoje sny,“ hovorí Eva Dušičková, autorka biografie a mama Majka Spirita, civilným menom Michala Dušičku.

Partnerom knihy je spoločnosť Panta Rhei, knihu vydali Spirit MBA, s.r.o., a inspira publishing, s.r.o.

Andrea Hinková-Tarová