Dámy, chcete byť perfektnou partnerkou, milenkou, manželkou, a očakávate, že taký bude aj váš milovaný chlap? Nech zdvihnú ruku tie z vás, ktoré sú presvedčené, že toho svojho zmenia! Myslíte, že kvôli vám prestane fajčiť, občas si uprace rozhádzané košele, všimne si vaše výročie a bude padať k nohám iba vám?

Aj o tom je román Jany Benkovej Čistá láska, ktorý po slovenskom úspechu práve vyšiel aj v Českej republike. Je to tam už ôsmy knižný počin tejto autorky, známej iskrivými dialógmi vo svojich príbehoch a citom pre vzťahové hry. To všetko nájdete aj v tejto knižke. A celkom nový román napísala aj pre nás, na Slovensku.

Ako sa momentálne máš?
Lietam v pracovnom kolotoči, u mňa teda nič zvláštne… (smiech) Vyšla mi nová kniha v Česku, Pripravujem sa na besedy s čitateľmi a čaká ma veľa stretnutí s českými novinármi. Niečo podobné ma čaká v apríli u nás, keďže mi Ikar vydáva nový román Musíme zostať spolu. No a napísané mám pre vás už aj dva ďalšie romány…

To je skvelé! V Česku sa ti veľmi darí, vyšlo ti tam už osem kníh a chystajú sa aj dve ďalšie.
Veľmi sa z toho teším! Mám v sebe vďaka ockovi polovicu českej krvi, možnosť ponúkať svoje knihy aj českým čitateľom je teda moja srdcovka.

Vlani si menila českého a slovenského vydavateľa, ako si spokojná?
Som vďačná všetkým vydavateľom, ktorí mi doteraz vydávali knihy a venovali im pozornosť, veľmi si to vážim. Ak som menila značku, bolo to vždy preto, lebo som potrebovala cítiť progres. Na Slovensku mi moje knihy momentálne vydáva Ikar, kde som stretla úžasných a veľmi profesionálnych ľudí, to isté platí v prípade môjho nového českého vydavateľa MOBA, kde sa vďaka pani riaditeľke i celému tímu cítim naozaj výborne. Som veľmi poctená a hrdá na to, že s nimi môžem spolupracovať.

Poďme na tvoje novinky pekne postupne… O čom je Čistá láska?
V prvom rade – kniha je prevoňaná dobrotami, zákuskami, koláčikmi, čokoládou… Hlavná hrdinka Líza je spolu so sestrou majiteľkou malej cukrárne v Dedinke pri Bratislave. Chce svoj podnik udržať nad vodou, a tak si musí nájsť aj druhé zamestnanie v meste. Vykašle sa na city nápadníka Patrika a ako to už v živote chodí, až po uši sa zamiluje do svojho sexi šéfa – biznismena Romana, hoci práve ona je tou, cez ktorú prechádzajú telefonáty jeho početných mileniek. Líza si s ním vychutnáva najlepší sex v živote, nepočúva varovania svojej sestry Matildy a nepochybuje, že ak dá Romanovi veľa skutočnej lásky, otvorí sa aj jeho srdce a urobí z nej tú najšťastnejšiu ženu pod slnkom. Zaľúbená, s hlavou v ružovom oblaku však netuší, koľko šokujúcich udalostí jej osud, ale aj zbožňovaný Roman, pripravia…

Prezradíš už niečo o tvojej chystanej aprílovej novinke Musíme zostať spolu?
Jasné, rada! Ide o druhý príbeh novinárky Simony, lebo ten prvý mal vlani veľký úspech a čitateľky si samy vyžiadali ďalšie diely. Novinárka Simona nie je iba taká obyčajná reportérka. Pracuje v ženskom časopise a má šťastie na témy, ktoré jej obracajú život naruby. Keď pátrala po unesených modelkách, nestihla ani vlastnú svadbu. V tomto príbehu však už jej sobáš s Oliverom neohrozuje nič okrem šarmu ich suseda Daniela… Ten jej pri príprave článku o záhadnom miznutí utečencov z tábora už nechce pomáhať, no Simona si poradí aj sama, hoci sa opäť vystaví situáciám, ktoré ohrozujú jej kariéru i život… Tentoraz však už kvôli práci a svojej ctižiadosti neriskuje vzťah so svojím čerstvým manželom Oliverom. Prichádza na to, o čom je ozajstné šťastie…

Krásny motív…
Snažím sa krásne motívy vkladať do každej svojej knihy. O tom je život a my, ženy, v ňom špeciálne to pekné a pohodové bytostne potrebujeme… Život nie je vždy jednoduchý a každá z nás potrebuje pohladenie, balzam na dušu. V mojich knihách nesmie chýbať. Napokon, o harmónii a pokoji je aj časopis Harmonia, ktorý práve kvôli tej pohode veľmi rada čítam.

Stále komunikuješ aj so začínajúcimi autormi a radíte im, ako vydať knihu?
Veľmi si vážim každého, kto sa na mňa obráti a požiada ma o názor. A ak vidím talent i ľudský potenciál, rada pomôžem posunúť sa ďalej na ceste k vydaniu knihy a získaniu dobrého, seriózneho vydavateľa. Sama mám skúsenosť v zahraničí, že hoci dostanete do ruky tú najvyzdobenejšiu zmluvu na svete, ešte to neznamená, že ju vydavateľ aj dodrží. Práve som si takúto situáciu riešila v Nemecku. Seriózny vydavateľ je dnes nad zlato! Veľmi ma teší, že sa mi darí mnohých talentovaných autorov vymotivovať a mnohým už knihy aj reálne vyšli.  Aj v týchto dňoch pomáham jednej mladej a nesmierne talentovanej autorke a sme už vo finále prípravy jej prvej knihy.

Od toho množstva slovenských autoriek sa odlišuješ nielen štýlom písania románov, ale aj verejným vystupovaním. Často sa vyjadruješ k aktuálnym spoločenským, politickým témam… Vedieš komunikačné tréningy pre manažérov. Absolvuješ ich aj ty sama?
Áno, samozrejme, ak chcem, aby na mňa boli hrdí moji rodičia, čitatelia i vydavateľstvo. Mám radosť, keď mi niekto zloží poklonu, že rozprávam pekne, výrazne a spisovne, a veľmi sa mi to páči aj u iných ľudí – je to prejav kultúry a úcty k svojmu jazyku a človeku to vytvára aj autoritu. U osôb, ktoré vystupujú verejne, by mala byť spisovná slovenčina samozrejmosťou, ale viem, že u nás je, žiaľ, skôr výnimkou.

Na písanie musíte mať veľa inšpirácie, na verejné vystupovanie však aj prehľad, veľa informácií…
To určite áno. Čítam veľa politických, ekonomických kníh… Sledujem všetky spravodajstvá, výstupy z agentúr, všetky noviny, týždenne si kupujem aj desať časopisov… To všetko mi pomáha pri písaní, aby neboli moje knižky plytké a moji čitatelia už vedia, že im okrem klasickej románovej zápletky vždy ponúknem aj niečo navyše – určitú pridanú hodnotu, napríklad v knihe Šťastná žena to bolo politické zákulisie, vo veselom románe Malinový sen zasa ukážka absurdného pracovného prostredia zamestnancov v malej rodinnej firme. Informácií nikdy nie je dosť a ja si veľmi zakladám na tom, aby som mala dokonalý prehľad v spoločenskom dianí. Len tak si môžem vytvoriť názor a verejne ho prezentovať.

…a konkrétne nuansy nášho spoločenského života potom nájdeme aj v tvojich knihách…
Áno. Rada čerpám z bezodnej absurdnej slovenskej reality, ktorú tu vytvárajú dlhodobo neschopné úrady či nečinní politici. Najnovšie som testovala napríklad ich schopnosť novelizovať zákon o prideľovaní náhradných bytov ľuďom z bytov reštituovaných, ktorý chcú samosprávy začať napĺňať až po dlhých šiestich rokoch od jeho účinnosti. No problémy, ktoré spôsobuje dotknutým ľuďom, nezaujímajú ani samosprávy, ani Luciu Žitňanskú ako ministerku spravodlivosti a šéfku Legislatívnej rady vlády SR, ani ministra dopravy a výstavby či prezidenta Kisku. Nielenže si neplnia svoje základné úlohy – nekontrolujú napĺňanie zákonov v praxi, ale ani nie sú ochotní na podnety občanov urobiť nápravu. Až SNS ako člen vládnej koalície prejavila ochotu a pracuje na novele zákona, ktorá zruší doterajšie zlé rozhodnutia samospráv o pridelených bytoch a budú sa robiť rozhodnutia nové, s prihliadnutím na aktuálnu situáciu nájomníkov bytov. Verím, že situáciu zúfalých ľudí konečne vyriešia. V tomto štáte je obrovský neporiadok v každej oblasti, len chýba na jeho čele silná komplexná osobnosť, ktorá by bola ochotná pracovať a nastavením efektívnej kontroly dokázala dať nefunkčné úrady a spravodlivosť do poriadku.

Chystáš aj v budúcnosti príbalové knižky – teda pripojené k populárnym časopisom?
Toto si nikdy vopred neplánujem, rozhodnem sa vtedy, keď ma osloví časopis, no nevyhľadávam tento systém práce. V tomto smere dlhodobo spolupracujem iba s magazínom EMMA, ktorý mám rada a aj ľudí v redakcii, takže ak ma opäť oslovia, rada pre nich znova niečo napíšem. Naša cieľová skupina čitateľov je totiž takmer identická, vždy sa na tú prácu teším. Chcem zdôrazniť, že vždy píšem pre nich novú knihu, nepribaľujeme čitateľom moje staršie, už vydané tituly, lebo si našich čitateľov veľmi vážime.

V poslednom čase sa objavuješ viac v Česku než doma, na Slovensku, prečo?
Mám tam teraz viac pracovných záležitostí, inak je Slovensko pre mňa prioritou, veď slovenskí čitatelia boli tí prví, ktorí prejavili mojim knihám dôveru – a to je pre mňa veľký záväzok a hodnota. Aj preto mi tu vychádzajú vždy čerstvo napísané, nové knihy, v zahraničí sú to ich preklady. Musím však povedať pravdu, že sa u našich českých susedov, kde mám rodiny i veľa priateľov, cítim fantasticky a ako v druhom domove. Nie je to len mojimi koreňmi, ktoré tam cítim, a mojou celoživotnou láskou a pevným vzťahom k Prahe, ale aj preto, že tam cítim sviežejší vzduch a väčší životný priestor.

V akom zmysle?
Slovensko je zmietané vnútornými problémami, ktoré tu nastavujú tí, čo majú riadiť našu krajinu a zlepšovať i uľahčovať obyvateľom život. Namiesto toho tu ľudia žijú v zložitej napätej atmosfére a úradníckom chaose. Aj vďaka tomu u labilnejších pováh potom vzniká až primitívna závisť, nenávisť a neprajnosť v takej vysokej miere, akú som nikde inde nevidela a nezažila. Nehovorím iba o tom, čo cítim na vlastnej koži, ale aj o tom, čo sa celkovo deje v našom priestore. Zoberme si napríklad Evitu Urbaníkovú, ktorá si nedávno splnila veľký sen nakrútiť film podľa vlastnej knihy. Päť rokov tomu ona i veľký tím ľudí venovali čas, energiu, dielo je hotové, má u divákov úspech, no sú jedinci, ktorí dokážu film verejne znegovať bez toho, aby za ním videli to množstvo práce a ľudského úsilia. Prekvapila ma toľká neprajnosť… Z ľudí sa vytráca úcta, pokora, je to smutné. Ja viem, že je to o výške IQ jednotlivca, o jeho výchove a charaktere, ale ľudia, nepodliehajte tomu negativizmu, čo tu vedome šíria politici, v živote je veľa krásnych vecí!

Ty ste tiež autorkou, o ktorej knihy prejavili záujem filmári…
(smiech) Áno, ale ja som o tom nikdy nesnívala, ja sa filmovej brandži po tom, čo som desať rokov ako novinárka písala o šoubiznise, dosť vyhýbam… Veľmi si vážim, že český pán scenárista siahol v tom mori vydaných kníh práve po mojich románoch a zaujali ho natoľko, že k jednej z nich vytvoril filmový scenár, no ďalej sme sa zatiaľ výraznejšie nepohli. Nevyvíjam v tom žiadne aktivity, nechávam to na ňom a na produkčných spoločnostiach, ktoré scenár dostali, ja som takéto ambície nikdy nemala a film ma neláka. Znamenal by pre mňa ďalšie množstvo práce okolo jeho prípravy či propagácie… Nie som lenivá, naopak, pracujem veľmi rada, ale zatiaľ mám v tomto smere dosť práce so svojimi knihami a riešením krásnych pracovných ponúk, ktoré som aktuálne dostala.

(red)