Deti, dospelí, tehotné ženy, cestovatelia, ľudia, ktorí majú zvýšené riziko nákazy i profesionáli, ktorí sa pri výkone zamestnania stretávajú s infekčnými ochoreniami – všetci potrebujú na ochranu svojho zdravia a života očkovanie.

Ak ochrana populácie očkovaním zlyhá, prichádzajú epidémie – ako bola nedávna epidémia osýpok na východnom Slovensku, v máji 2018. Je to dôkaz, že poklesom zaočkovanosti by došlo k vážnemu a neuváženému ohrozeniu zdravia verejnosti, k zbytočným ochoreniam a úmrtiam.

Očkovanie zvýšilo dĺžku života
Na sklonku 20. storočia boli najväčšími zdravotnými hrozbami infekčné a parazitické ochorenia, ktoré si najčastejšie vyžiadali životy dojčiat a detí. Od zavedenia očkovania sa očakávaná dĺžka života zvýšila o 15 až 25 rokov. Očakáva sa ďalšie predĺženie života a dôkazy naznačujú, že k tomu výrazne prispelo zvládnutie ochorení vďaka očkovaniu. Očkovanie dnes dokáže zabrániť viacerým infekčným ochoreniam a na obzore sú nové vakcíny s potenciálom zamedziť ďalším infekčným ochoreniam. Programy hromadného očkovania sa preukázali ako úspešné pri kontrole alebo dokonca eliminovaní ochorení. História ukazuje, že zníženie očkovacieho pokrytia, pripravuje pôdu na opätovný výskyt ochorenia u populácie, ktorá už bola chránená. Pri stabilnom a vysokom očkovacom pokrytí ochorenie ustupuje a pri niektorých môže úplne zaniknúť. Napriek nespornému úspechu úsilia o očkovanie, zomiera každoročne 1,5 milióna ľudí na ochorenia, ktorým sa očkovaním dá predísť. Podľa WHO budú vakcíny najdôležitejším nástrojom na zníženie vysokej morbidity a mortality trvale spojenej s pandémiami chrípky. Každý rok sa približne 3,5 milióna ľudí nakazí chrípkou, čo vedie až k 650 000 úmrtiam. V roku 1990 tvorili prenosné choroby 33 percent všetkých úmrtí, v roku 2010 to bolo len 25 percent.

Kolektívna ochrana
Okrem toho, že vakcíny dokážu zabrániť smrti a utrpeniu, sú aj jednou z najúspornejších dostupných zdravotných investícií. Očkovanie výrazne znížilo ekonomické zaťaženie spoločnosti infekčnými ochoreniami. Okrem ochrany životov a znižovania invalidity, dokáže očkovanie zmierniť tlak na zdravotné systémy, vďaka menej častým návštevám lekárov a hospitalizáciám; a tiež znižovať čas práceneschopnosti a náklady na stratu produktivity spôsobenú rôznymi ochoreniami. Očkovanie môže pomôcť vyhnúť sa prenosným infekčným ochoreniam. Zabraňuje, aby sa preniesli medzi ľuďmi a rozšírili sa v populácii. Niektorí ľudia nemôžu byť chránení očkovaním. Sú to napríklad deti, ktoré sú príliš malé na to, aby boli očkované, osoby s oslabeným imunitným systémom, ktorý nie je kompatibilný so všetkými stavmi po prijatí vakcíny, a osoby, ktoré sú príliš choré na to, aby vakcínu dostali (napríklad pacienti s rakovinou). Očkovanie dokáže zabezpečiť „kolektívnu ochranu“ aj pre tých, ktorí nemohli byť očkovaní.

Hlavná súčasť očkovacích látok
Hlavnou súčasťou očkovacích látok sú antigény, aktívna zložka vakcín. Dráždia/stimulujú imunitný systém k vytvoreniu imunity. Podobnú funkciu majú aj adjuvantné látky. Podporujú stimuláciu imunitného systému. Spolu tvoria aktívnu zložku vakcíny. Súčasťou vakcín môžu byť vo veľmi malých množstvách aj ďalšie látky, ktoré nestimulujú imunitný systém, a teda sú neaktívne. Majú pomocný význam a patria tam predovšetkým: antibiotiká, konzervanciá a stabilizátory. Antigén je do organizmu podaný v očkovacej látke (vakcíne) v rôznych formách, ako napríklad živé oslabené vírusové častice, usmrtené vírusové častice, alebo len časti vírusov, povrchové bakteriálne antigény, či antigény nachádzajúce sa vo vnútri baktérií.

Povinné a nepovinné
Na Slovensku je dostupné povinné a nepovinné očkovanie. Povinne sa očkuje proti desiatim chorobám, nepovinne proti ďalším trinástim ochoreniam, z toho 4 sú cestovateľské vakcíny. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám, je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania, rovnako ako očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke. V rámci pravidelného povinného očkovania je povinné aj preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu.

Zvýšenie rizika epidémií
Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo predstavuje zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú, netreba očkovať! Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v EÚ a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov. Zaočkovanosť detí proti osýpkam na Slovensku klesla pod 95 percent v štyroch krajoch: Bratislavský, Trenčiansky, Banskobystrický a Košický. Jedným z nepríjemných následkov bola tohtoročná epidémia osýpok na východnom Slovensku, keď ochorelo 428 ľudí!

Pokuta za neočkovanie
Ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im pokuta v súhrnnej výške 331 euro. Cieľom povinného očkovania však nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia.

Očkovanie počas tehotenstva
Dôležitým obdobím, kedy je vakcinácia potrebná, je aj tehotenstvo. Imunita ženy aj fungovanie jej tela, prechádza počas tehotenstva niekoľkými zmenami, ktoré uľahčujú vznik infekčných ochorení. Pred tehotenstvom by mala mať žena absolvované všetky povinné očkovania, ktoré pomôžu ochrániť ju i jej dieťa. Živé vakcíny by mali byť podané najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením. Najväčší význam má očkovanie proti ovčím kiahňam, ak ich žena neprekonala. Neživé vakcíny môžu byť podané aj tesne pred otehotnením a v prípade potreby aj počas tehotenstva. Každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke, každoročne od októbra do decembra, a očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (dTap), v 28.-37 týždni tehotenstva. V tehotenstve môže chrípka zapríčiniť závažné komplikácie pre matku a plod, vrátane úmrtia. V roku 2009 zomrelo na pandemickú chrípku SARI na Slovensku 6 tehotných žien, čo bolo až 46,15 percent prípadov! Priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva je zriedkavý, ale je príčinou zamĺknutého potratu v prvom trimestri. Vírus chrípky spôsobuje rázštepy neurálnej trubice. Materská chrípka je spájaná so štyrikrát vyšším výskytom fetálnych neoplázii – nádorov plodu, keď ich absolútny počet je nízky. Deti matiek s prekonanou chrípkou zaostávajú v raste počas vnútromaternicového života. Očkovanie po pôrode má tiež význam pre matku i dieťa. Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí. Žena, ktorá nebola očkovaná proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu počas tehotenstva, by mala byť zaočkovaná ihneď po pôrode, ak nebola očkovaná posledných päť rokov.