Prichádza náhle a nečakane. Smrť zapríčinená prasknutím aneuryzmy brušnej aorty. Je to ochorenie, ktoré postihuje viac mužov ako ženy, a to vo veku 60 a viac rokov. Ide o multifaktoriálne ochorenie, čo znamená, že na neho vplýva viac faktorov. Niektoré sú vrodené, iné získané. Ak ste fajčiar, a to aj v prípade, že ste s touto neresťou skončili, majte sa na pozore a preventívne navštívte lekára. Vyšetrenie je bezbolestné

Aneuryzma brušnej aorty je 10. najčastejšia príčina smrti mužov nad 60 rokov vo vyspelých krajinách. Populácia starne a dožíva sa vyššieho veku, čo má vplyv na to, že pribúda viac úmrtí na toto ochorenie.

Vrodené a získané faktory
Aneuryzma je vydutina, ktorá sa vytvorí na tepne. Suverénne najväčším získaným rizikovým faktorom je fajčenie, aj keď nie každý fajčiar musí trpieť na toto ochorenie a na druhej strane aj nefajčiar ju môže mať. Z vrodených predispozícií sa poukazuje najmä na genetiku a v tejto súvislosti na bezprostredných príbuzných nositeľa ochorenia. Čiže deti a súrodencov pacienta, ktorý náhle zomrel na to, že mu praskla aneuryzma brušnej aorty. V ich prípade sa riziko odhaduje na 20 percent. Vonkajším vplyvom môže byť aj zápal alebo zápalová reakcia. Zápal poškodzuje stenu aorty a ak je spôsobený nejakou baktériou, všetko smeruje do aortálnej steny. Tú tvorí väzivo, ktoré sa skladá z dvoch základných zložiek. Elastínu a kolagénu.

Elastín a kolagén
Keď sa srdce kontrahuje, vytlačí von určitý objem krvi. Vzostupný úsek aorty sa teda musí nad srdcom trochu nafúknuť, zväčšiť svoj objem, aby dokázala poňať krv, ktorá zo srdca vychádza a posunúť ju ďalej. Na to potrebuje elasticitu (elastín) a pevnosť (kolagén). Fajčenie pomer medzi elastínom a kolagénom dezorganizuje. Zmena v prospech kolagénu nastáva v oblasti pod tepnami, ktoré vedú krv do obličiek. Pod odstupmi obličkových tepien, ktoré sú poslednými orgánovými tepnami, sa skokovo mení pomer elastínu a kolagénu v prospech kolagénu. Brušná aorta je už teda oveľa menej pružná, ako napríklad hrudná aorta. Toto je zrejme dôvod, prečo sa vydutiny aorty tvoria najčastejšie v jej brušnom úseku. Potom už aorta pôsobí len ako transport, ktorý vedie krv do panvy a do dolných končatín.

Dôležitá je nielen veľkosť, ale aj rýchlosť rastu
Normálny priemer aorty je dva centimetre. Ak je na nej vydutina, aneuryzma sa zväčšuje. Do päť centimetrov chodí pacient na pravidelné kontroly, po prekročení tejto hodnoty ide už o rozsiahlu aneuryzmu s rizikom jej prasknutia a je dôležité zasiahnuť. Lekári pozorujú nielen veľkosť aneuryzmy, ale aj rýchlosť jej rastu. Bezpečná rýchlosť rastu je do 5 milimetrov za pol roka. Obvykle sa brušná aneuryzma kontroluje prostredníctom ultrazvuku, alebo brušnej sonografie. Ak aneuryzma dosiahne 5 a viac centimetrov, pristupujú lekári k operačnému zákroku – buď radikálnemu s otvorením brucha a resekciou – chirurgickým odstránením aneuryzmy, alebo šetrnejšiemu menej invazívnemu endovaskulárneho riešenie, ktorá sa vykonáva pod RTG kontrolu v lokálnej anestéze. „Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať pacientom, u ktorých hrozí, že vydutina praskne, a to vzhľadom na rýchlosť jej rastu a maximálnu veľkosť. Ak je nevyhnutý zákrok, v lokálnej anestéze zavedieme pacientovi tzv. výstuž, ktorá ochráni postihnuté miesto pred ďalším tlakom na stenu tepny, vyradí aneuryzmu z obehu a tak predíde jej prasknutiu,“ hovorí MUDr. Petr Vařejka z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Dôležitá prevencia.
Ak máte v rodine nevysvetliteľné úmrtia, rodinná história vám pomôže odhaliť, či patríte do ohrozenej skupiny. V rizikovej skupine ste, ak ste fajčiar, alebo ste niekedy v minulosti fajčili. Ak navyše máte 60 a viac rokov, je na čase, aby ste sa dali cielene vyšetriť. Vyšetrenie je bezbolestné, väčšinou ide o brušnú sonografiu –  ultrazvuk. Ak sa aneuryzma preukáže, nasleduje cielená liečba.

 

Do rámčeka

MUDr. Petr Vařejka

MUDr. Petr Vařejka sa narodil v roku 1968 vo Vsetíne. Vyštudoval na I. Lekárskej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe a má atestácie v odboroch vnútorné lekárstvo, kardioĺogia, angiológia a vaskulárna intervenčná rádiológia. Absolvoval niekoľko zahraničných stáží, pričom tri z nich boli na prestížnej Mayo Clinic v USA. Je členom Českej kardiologickej spoločnosti, Českej angiologickej spoločnosti, Združenia intervenčných rádiologov (ČR) a Slovenskej angiologickej spoločnosti. Venuje sa výskumu v odbore angilógia (periférne cievne intervencie, endovaskulárna liečba aortálnych ochorení a endovaskulárna liečba hlbokej žilnej trombózy). V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave pôsobí od decembra 2017.