pic
pic
5/2011
pic pic pic pic pic pic pic pic

 5/2011

pic

Kozmetika môže aj škodiť

Zrejme málokomu napadne, že kozmetika, ktorá svieti v našich kúpeľniach či na toaletných stolíkoch v nádherných obaloch, môže obsahovať látky, ktoré škodia zdraviu.

Možno si poviete, že sa vás to netýka, lebo používate iba drahú, a teda kvalitnú kozmetiku. Drahá kozmetika nemusí znamenať, že je aj kvalitná. Poukazuje na to informácia o zložení prípravku na zadnej či bočnej strane výrobku. To, čo je na obale napísané najmenším písmom, býva zvyčajne dôležitejšie ako to s výrazným písmom. Len sa to málokomu chce „študovať“. A práve zloženie odhaľuje pravdu o kozmetike. V niektorých prípadoch dokonca výrobky prestížnych značiek obsahujú chemikálie, ktoré môžu škodiť zdraviu vo vyššej miere ako kozmetika za ľudové ceny.

Vágna hranica

Ak kupujete kozmetiku cez katalógy či cez internet, všimli ste si, že o zložení výrobku sa nedozviete takmer nič. Niekoho by zložité chemické pojmy mohli odradiť alebo zaujať do takej miery, že začne pátrať, čo znamenajú. Možno si poviete: sú predsa rôzne úrady a organizácie, ktoré sa zaoberajú kontrolou kozmetiky. Ako je potom možné, že sa v EÚ dostane na pulty nebezpečná kozmetika? Odpoveď je jednoduchá. Na to, aby bola nejaká zložka kozmetiky celoplošne zakázaná, je potrebný nezávislý vedecký výskum. Na to, aby bola seriózne dokázaná toxicita nejakej zložky, je často potrebný niekoľkoročný výskum a testovanie. Výsledok nemusí byť dostačujúci na zákaz používania látky. Určí sa hranica, ktorá je prípustná a naše telá sa môžu legálne pomaly zamorovať. Bez kozmetiky si už nedokážeme predstaviť deň. A je tu ešte niečo. Tlak kozmetických firiem. Koľko výrobkov by muselo zaniknúť, keby sa úplne zakázalo, povedzme, používanie hliníka v kozmetike?

Zložky, ktoré škodia

Pozrime sa na najnebezpečnejšie látky, ktoré môže obsahovať naša kozmetika. Ich poradie predstavuje mieru ich škodlivosti – od najnebezpečnejšej po najmenej nebezpečnú. Ako pomôcku uvádzame stupeň ich rizika na stupnici od 0 (najmenej riziková zložka kozmetiky) po 10 (najrizikovejšia zložka). Niektoré názvy látok uvádzame dvojjazyčne, aby sa dali ľahšie identifikovať na výrobku.

BHA (butylhydroxyanizol) – stupeň rizika 10. Používa sa v kozmetickom priemysle ako konzervačná prísada. Je to umelý antioxidant. Často sa používa aj v priemyselných krmivách pre domáce zvieratká. Skontrolujte, či náhodou vášho domáceho miláčika nekŕmite potravou obsahujúcou práve túto zložku. Ide o silne karcinogénnu látku. Okrem rakoviny spôsobuje endokrinné poruchy, alergie, neplodnosť, bunkové zmeny. Niekedy sa naozaj oplatí kúpiť produkt, ktorý nemá dlhú trvanlivosť, zato je omnoho bezpečnejší. Podobným konzervantom je aj BHT, často používaný v antiperspirantoch, v pomádach či leskoch na pery. Je menej nebezpečný. Spôsobuje najmä alergie, jeho skóre na stupnici rizikovosti je 6.

Alumíniový (hliníkový) prášok/Aluminium powder – často hlavná zložka tieňov, špirál a ceruziek na oči, leskov na pery a lakov na nechty. Spôsobuje rakovinu, alergie, vývojové poruchy, negatívne vplýva na funkčnosť orgánov. Jeho rizikovosť je vyjadrená na stupnici číslom 9. Hliníkové súčasti deodorantov sú pre telo nebezpečné a môžu spôsobovať rakovinotvorné zmeny v organizme. Problém hliníka je ten, že je často využívaný v našej spoločnosti aj v iných oblastiach, ako je kozmetika, v ktorých je prakticky nenahraditeľný. Všetci bez výnimky ho máme v tele prebytok.

DMDM hydantoín – konzervačná látka, na stupni rizikovosti obsadila 9. priečku. Jeho najväčšie riziko spočíva v tom, že uvoľňuje karcinogénny formaldehyd. Ten dráždi kožu, oči, pľúca a môže vyvolať imunitnú reakciu, ktorá sa môže prejaviť pálením, svrbením, pľuzgiermi alebo odlupovaním kože. Je zarážajúce, že túto látku používajú firmy, ktoré si vybudovali povesť ako bezpečné pre zdravie. Smutné je to aj preto, že existuje mnoho iných, bezpečnejších konzervačných látok neohrozujúcich zdravie.

PEG – polyetylén glykolu – rozpúšťadlo. Najnebezpečnejší je v podobe PEG-8 a PEG-4 laurát/laurate ako polyetylénglykol ester kyseliny laurovej, keď môže spôsobovať alergie, orgánovú systémovú toxicitu, neplodnosť. Najčastejší sa vyskytuje v podobe PEG-100 a PEG-40 stearát, ako ester kyseliny stearátovej, keď môže spôsobovať rakovinu, vývojové, reprodukčné poruchy, oslabiť funkčnosť orgánov, podráždiť oči, kožu, jazyk. Podľa konkrétneho typu zlúčeniny sa PEG pohybuje na stupnici rizikovosti od 6 po 10.

Parfum/Fragrance (vôňa) – tento výraz na výrobkoch reprezentuje širokú skupinu chemikálií. Jeho rizikovosť je na stupnici vyjadrená číslom 8, pretože táto skupina chemikálií môže zahŕňať nebezpečné ftaláty. Pravdepodobne najnebezpečnejším a zároveň bežne používaným je dietylftalát (DEP), ktorý aj v malých dávkach pri bežnom dennom používaní narušuje obrannú schopnosť pokožky a môže poškodiť DNA v spermiách mužov. Poškodenie môže viesť k neplodnosti, potratom a dokonca k vrodeným poruchám a rakovinovým ochoreniam u ešte nenarodených detí. EÚ výrazne obmedzila používanie ftalátov v kozmetike, často sú však súčasťou kozmetiky pochádzajúcej z krajín východnej Európy, Ázie, USA. Tieto krajiny majú iné smernice pre kozmetiku. Vonné zmesi sú spájané aj s alergiami, kožnými a dýchacími problémami.

Parabén – najnebezpečnejšie varianty sú propyl-parabén, butyl-parabén, metyl-parabén, etyl-parabén, izobutyl-parabén. Nebuďte zdesení, ak tieto látky nájdete vo väčšine kozmetických výrobkov, ktoré máte doma. Sú naozaj hojne využívané, najmä v deodorantoch a vo vlasovej kozmetike. Ich pozícia je na stupnici rizikovosti na bodoch 5-6. Prípravky s touto zložkou by sa nemali aplikovať v oblasti pŕs, jej zvyšky našli pri rozboroch tumorov prsníka. Ďalšie riziká nie sú vedecky dokázané, teda ak sa prípravky aplikujú v inej oblasti tela.  Podľa niektorých zdrojov parabén spôsobuje okrem rakoviny a alergií aj endokrinné poruchy, vývojovú toxicitu a neplodnosť.

Aluminium zirconium a aluminium chlorohydrate – skóre na stupnici rizikovosti je 4. Ide o často používanú súčasť deodorantov a antiperspirantov. Aluminium zirconium poznáme ako pôvodcu sčervenania, svrbenia a pálenia pokožky, pričom tieto alergické reakcie sa môžu znásobiť, ak prípravok použijeme bezprostredne po holení. Ako sme už povedali, hliník v kozmetike môže pôsobiť aj rakovinotvorne, nielen ako alergén. Aluminium chlorohydrate spôsobuje vývojové poruchy, nervovú toxicitu, orgánovú systémovú toxicitu, podráždenie očí, pokožky, pľúc.

Návrat k prírode
Ak sa chcete vyhnúť skrytým či očividným rizikám „chemickej“ kozmetiky, výbornou alternatívou je prírodná kozmetika. Dostať ju väčšinou v lekárňach a  v internetových obchodoch. Jej cena príjemne prekvapí vzhľadom na to, že neobsahuje škodlivé látky. Aj tu si však treba dávať pozor na zloženie. V prípade, že nie je uvedené, výrobok radšej nekupujte. Nedajte sa zlákať ubezpečením o použití stopercentných prírodných surovín.

reklama
reklama

 

pic pic pic
pic