Maskovaná choroba

Hepatitídu typu B lekári prirovnávajú k tigrovi. Vkráda sa potichu, nepozorovane a vyhliadnutú obeť zvyčajne už nepustí. Zvláštne je, že nikdy nevieme, či žltačku máme, alebo nie. Môžeme ju prekonávať bez toho, aby sme čo i len tušili, že sa v tele niečo deje. Možno práve v tejto chvíli.  

Len málokedy sa ochorenie prejaví klinickými príznakmi a typickým ožltnutím. Pomýliť nás môže aj to, že klinické príznaky nie sú typické pre hepatitídu typu B. Ak sa prejavia, môže sa zdať, že ide o bežné chrípkové ochorenie. Nasvedčuje tomu zvýšená teplota, nádcha, bolesť hrdla. Môže sa pridružiť nevoľnosť, bolesť pod pravým rebrovým oblúkom, hnačky, zažltnutie očných bielkov a kože,“ hovorí MUDr. Jarmila Pertináčová, epidemiologička z Úradu verejného zdravotníctva. 

TREBA SA MAŤ NA POZORE 

Zväčša však ochorenie odznie bez akýchkoľvek príznakov ako tichá infekcia. Možno si poviete - fajn, prekonám ochorenie, vytvorím si protilátky a v budúcnosti budem ochránený. No nie je to tak. Pri žltačke typu B je paradoxné práve to, že pri bezpríznakovom priebehu prechádza do chronickej formy. Pacienti, u ktorých sa ochorenie prejavilo akútne, sa obyčajne vyliečia, prípadne vírus zostáva v ich organizme, ale už neohrozuje pečeň. „Iba v jednom percente prípadov má ochorenie veľmi ťažký priebeh, pri ktorom okamžite zlyháva pečeň, dochádza k metabolickému rozvratu a následne k smrti pacienta,“ vysvetľuje epidemiologička Pertináčová. 

OHROZENIE PO ROKOCH 

Skrytá forma ochorenia obyčajne prechádza do chronickej, pričom pacienti o svojom ochorení často vôbec nevedia. Dozvedia sa o ňom náhodne pri darovaní krvi, ženy v tehotenstve alebo pri iných vyšetreniach. Zvyčajne už býva neskoro. Chronická forma ochorenia je ťažká, rýchlo progreduje a má zlú prognózu. Ak pacient prekoná akútnu formu ochorenia, väčšinou ostáva naďalej pod lekárskym dohľadom. Hepatitída typu B je ochorenie, ktoré napáda najväčšiu žľazu v našom organizme, pečeň. Pečeň je nepárový orgán. Keď sa poškodí, regeneruje sa len do určitej miery. Ak zlyhá, pacient je v bezprostrednom ohrození života. Poznáme päť typov hepatitídy. Líšia sa spôsobom šírenia a prognózou. Pri žltačke nie je možná skrížená imunita, čo znamená, že ak je niekto zaočkovaný proti hepatitíde typu A, nie je zároveň chránený aj proti hepatitíde typu B. Najviac rozšírené sú hepatitídy typu A, B a C. Žltačka typu A sa označuje ako choroba špinavých rúk a prejavuje sa len akútnou formou ochorenia. Žltačky typu B a C vyvolávajú chronické formy ochorenia. Najzávažnejší priebeh má „béčko“, veľmi rýchlo prechádza do cirhózy alebo karci-  nómu pečene. Niekedy už v priebehu piatich rokov. „Pri hepatitíde typu C je prognóza lepšia preto, lebo tento proces trvá podstatne dlhšie – 10 až 15, niekedy aj 20 rokov,“ hovorí doktorka Pertináčová. 

AKO SA OCHORENIE PRENÁŠA? 

Nakaziť sa môže hocikto, hocikedy a hocikde. Napríklad aj vo výťahu. Na prste máte malú ranku a stlačíte gombík, na ktorom je napríklad voľným okom neviditeľné množstvo zaschnutej krvi. Tiež nesterilnými lekárskymi nástrojmi, v niektorých prípadoch aj pri stomatologickom ošetrení, pri tetovaní, piercingu, manikúre, pedikúre, sexuálnom styku. Poviete si, nič z tohto sa ma netýka, žiadna z vymenovaných ciest prenosu neprichádza do úvahy. Ale až 30 % pacientov si pri potvrdení ochorenia nedokáže spomenúť, kedy sa mohli nakaziť. Cesta k mimoriadne odolnému vírusu - vírus žltačky typu B je stokrát infekčnejší ako vírus HIV - je neviditeľná, inkubačný čas veľmi dlhý. Pohybuje sa od 50 až do 180 dní. Infikovaný je nákazlivý už v druhej polovici inkubačného času. Vírus vylučuje krvou, krvnými derivátmi alebo inými sekrétmi, pričom sám nemá žiadne problémy. Vírus sa rýchlo prispôsobuje novým podmienkam. Pol roka prežije aj pri teplote 30 až 32 °C. Pri mínus 15 °C minimálne 15 rokov. V zaschnutej krvi ostáva nebezpečný niekoľko týždňov. Dobrou správou je, že žltačkou typu B sa nenakazíme pri podávaní rúk, objímaní a ani ak sedíme vedľa infikovanej osoby. 

DIABETICI V STREHU 

Najviac ohrození hepatitídou B sú diabetici, u ktorých toto ochorenie rýchlejšie progreduje. Ich imunitný systém je oslabený. Pri akútnej forme sa stávajú trvalým a vysokým zdrojom infekcie pre svoje okolie. Diabetici mávajú častejší kontakt s krvou, napríklad pri sebamonitoringu - domácom vyhodnocovaní hladiny glykémie, pri podávaní inzulínu. V prípade pokročilého diabetu sa často vyskytujú pomaly resp. zle sa hojace rany, ktoré môžu byť vstupnou bránou infekcie. Za podstatný treba považovať aj fakt, že cuk rovkári veľmi často užívajú lieky, ktoré sa metabolizujú v pečeni a práve pečeňové poškodenie je u nich zvlášť rizikové. Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča diabetikom očkovanie proti hepatitíde typu B. Plne ho hradia zdravotné poisťovne. 

SPOĽAHLIVÁ PREVENCIA 

„Spočíva v aktívnej imunizácii, teda očkovaní. Očkovacia látka sa podáva do svalu ramenného pletenca. Dĺžka ochrany je minimálne 15 rokov. U pacientov s dobrou imunitou je podľa dostupných informácií pravdepodobná doživotná ochrana,“ hovorí MUDr. Tibor Hlavatý, všeobecný lekár. Zaočkovať by sa mali všetci dospelí, ktorí patria do rizikových skupín, alebo sa chystajú do krajiny s vysokým výskytom žltačky typu B, a všetky deti. Od roku 1998 sa na Slovensku očkujú všetci novorodenci. Ochranu zabezpečujú tri dávky vakcíny. Druhá sa aplikuje mesiac po prvej a tretia šesť mesiacov od prvej dávky. Bezpečnosť vakcíny overovalo množstvo štúdií vykonaných Centrom pre kontrolu prenosných chorôb, Svetovou zdravotníckou organizáciou a rôznymi profesionálnymi medicínskymi inštitúciami. Žiadna štúdia nepotvrdila súvislosť medzi vakcínou a náhlym úmrtím novorodencov, sklerózou multiplex či inými vážnymi neurologickými poruchami. Hoci je vakcína bezpečná, ako pri každom lieku môže mať u niektorých ľudí nežiaduce vedľajšie účinky. Medzi najčastejšie patrí podráždenie, bolestivosť, opuch a začervenanie v mieste vpichu. Neodporúča sa tým, ktorí majú potvrdenú alergiu na kvasnice alebo mali v minulosti nepriaznivú reakciu na očkovanie. Ak sa po podaní prvej dávky objavia komplikácie, ďalšia dávka sa môže podať až po preskúmaní príčin. Očkovanie je potrebné odložiť u pacientov s akútnym ochorením. Po očkovaní lekári odporúčajú odpočinúť si v čakárni lekára aspoň 20-30 minút. Riziko nákazy môžeme znížiť aj pasívnou prevenciou, napríklad používaním rukavíc pri kontakte s krvou iného človeka, prezervatívu pri pohlavnom styku, nepoužívaním cudzích hygienických potrieb. 

DANA KAMENICKÁ 

FOTO: DREAMSTIME